V obci Červenica bola známa ako dobrá tkáčka, ktorá vytkávala spolu so svojou staršou sestrou Annou družbovské ručníky a polky pre svadby. Ani jeden dekór týchto tkanín sa nesmel opakovať a preto musela stále vymýšľať nové vzory kombinácie techník a technických prvkov. Vypracovala sa tak na skúsenú tkáčku. Pre ÚĽUV tkala bavlnené tkaniny na vankúše a prestierania. V roku 1964 získala osvedčenie o kvalifikácii majsterka ľudovej umeleckej výroby v odvetví tkania, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby