K ručným prácam nemala Hedviga Kátlovská ďaleko – už v mladosti ju bavilo vyšívanie, pletenie i šitie. Paličkovanie spoznala neskôr a dostala sa k nemu vďaka dcére, ktorá sa mu priučila od spolubývajúcej na vysokoškolskom internáte. Vidieť krásu tejto tvorby priviedlo Hedvigu Kátlovskú k pevnému rozhodnutiu, že keď nastúpi do dôchodku, priučí sa paličkovaniu aj ona.
Roku 1994, ešte ako učiteľka matematiky a zemepisu, absolvovala kurz základov paličkovania pre učiteľky v brezovskej základnej umeleckej škole. Tu získala základy, ktoré začala naplno rozvíjať roku 1997, keď sa po odchode do dôchodku zaradila medzi prvé členky Klubu pletenej čipky v Brezovej pod Bradlom. Klub v tých časoch zakladala vynikajúca čipkárka Anna Potúčková.
Klubová platforma bola pre jej napredovanie v paličkovaní mimoriadne prínosná. Duch spoločnej výmeny skúseností ju ťahal odborne dopredu. Po večeroch v tichu domova analyzovala vedomosti získané v spoločných debatách, párajúc a nanovo paličkujúc problematické vzory, a nové poznatky si znovu overovala v klube v tvorivom kruhu rovnako zmýšľajúcich žien.
Ako sama vraví, na tylovú čipku z Brezovej, nazývanú aj vláčková čipka či pletená čipka, potrebujete vytrvalosť, húževnatosť, dobrý zrak a technickú predstavivosť. „Práca na tomto druhu čipky nie je mechanická a výsledné dielo pribúda po milimetri, po dvoch. V praxi to znamená, že kúsok špaňodolinskej čipky, ktorý spravíte za hodinu, zaberie pri pletenej čipke celý deň. A potrebná je aj presnosť – stačí sa pomýliť o dierku a už musíte párať. Preto ak chcem niečo spraviť a doma sme viacerí, oznámim všetkým: Ľudia dobrí, od tejto chvíle neexistujem, venujem sa len paličkovanej čipke. A oni už vedia, že ma nemajú vyrušovať,“ približuje s úsmevom svoju tvorbu Hedviga Kátlovská.
Osvojiť si tylovú čipku jej zobralo istý čas, pretože čipkárka nemá pri nej na valci okrem základnej kosoštvorcovej siete inú vzorovú predlohu. A paličkovanie tejto čipky je náročné aj po rokoch. Preto Hedviga Kátlovská strieda prácu na tylovej čipke s inými regionálnymi druhmi čipky. Podobne ako iné členky brezovského klubu však aj ona kladie najväčší dôraz na miestnu čipku, uplatňujúc ju popri tradičnej metráži aj na vianočných ozdobách, prestieraniach či opletaných veľkonočných vajciach.
Brezovská čipka je biela, výnimočné použitie farebných nití na zvýraznenie vzoru sa nesie v decentných pastelových tónoch. Charakteristické pre túto čipku sú tenké nite, čo je aj dôvod časovej náročnosti práce na nej. Paličky zo slivkového dreva, ktorých pri tejto čipke treba aj sedemdesiat párov, jej vyrobil, tak ako všetkým členkám brezovského klubu, miestny tokár. Čipkárske valce (nazývané baba) si zhotovuje Hedviga Kátlovská sama a má ich v rôznych veľkostiach.
Paličkovanie je pre ňu samostatným svetom. Keď sa doň ponorí, zabúda na okolie a existuje pre ňu len tvorba. „Pri paličkovaní si ohromne odpočiniem, čo je v konečnom dôsledku prínosné pre celú rodinu,“ podotýka s humorom majsterka.
Paličkovať naučila vnuka i vnučky, ktoré ju dnes už ako nádejné čipkárky pravidelne sprevádzajú so svojou vlastnou tvorbou na remeselných podujatiach. Aj to je dôvod, prečo nemá o budúcnosť pletenej čipky – pred štvrťstoročím takmer zabudnutej – obavy.
Za svoj prínos k rozvoju regionálnej paličkovanej čipky bola roku 2015 ocenená titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Mikolaj, Tomáš: Majstri nového milénia. Bratislava: ÚĽUV 2020)