Má korene na južnom Slovensku, kde bola práca s týmito materiálmi samozrejmosťou. Ľudovoumeleckej tvorbe sa intenzívne začala venovať v zrelom veku – po odchode do invalidného dôchodku začiatkom 90. rokov minulého storočia. Základy získala na kurzoch v Hornonitrianskom osvetovom stredisku v Prievidzi.

V procese tvorby šúpoľových bábik a ďalších dekoratívnych ozdôb za veľmi dôležitú považuje úpravu materiálu – výber vhodného šúpolia, jeho pranie, sušenie a sírenie. Šúpolie a slamu si vyberá a upravuje v kraji svojej mladosti – v dedinke Čata. Disponuje bohatým vzorkovníkom výrobkov zo šúpolia a slamy. Stvárňuje postavičky mužov a žien pri tradičných prácach a remeslách, deti pri hre, dvojice, figúrky muzikantov. Citlivo kombinuje rôzne odtiene šúpolia, výnimočne ich aj farbí.

Do rúk figúrok vkladá typické pracovné či hudobné nástroje alebo zvykoslovné predmety – batoh, vedro, kosák, kosu, kladivá, cepy, husle, basu, píšťalku, kytičku kvetov, výšivku. Pri tvorbe týchto miniatúrnych rekvizít spolupracovala s ďalšími zasvätenými ľudovými umelcami. V pletení slamy používa najznámejšiu techniku zalamovania a zhotovuje dekoratívne ozdoby v kombinácii s prírodnými materiálmi a so stužkami.

Zúčastnila sa na výstavách v Prievidzi (1999), vo Zvolene (1999), v Turčianskych Tepliciach (2000), v Banskej Bystrici (1999 – 2005 ) a na podujatiach v Detve a Banskej Bystrici.
Články: Čarovanie so šúpolím v časopise Slovenka 2000/ č.12.