Pochádza z Veľkej Lehôtky a do Veľkej Čausy sa vydala. Jej rodina však už predtým mala veľmi dobré vzťahy s Máriou Ďurdinovou, dušou krasličiarstva vo Veľkej Čause. Bola krstnou mamou jej sestre a aj jej otec chodieval k Ďurdinovcom pomáhať so stavebnými prácami. Preto už v mladosti mala možnosť spoznať čaro kraslíc, ktoré sa u Ďurdinovcov dennodenne zhotovovali. Keďže mala záľubu v kreslení, na krasliciach sa jej zapáčili predovšetkým vzory. Kresliarsky talent zdedila po svojom otcovi ľudovom rezbárovi Jánovi Čertíkovi, ktorý zhotovoval nádherné figurálne plastiky z ľudového prostredia, betlehemy, črpáky, fujary.
Zdobiť kraslice sa naučila počas materskej dovolenky, keď už bývala v susedstve Márie Ďurdinovej, a hneď aj začala spoluprácu s ÚĽUV-om. Prvé boli batikované kraslice maľované špendlíkom, zdobené geometrickými vzormi, neskôr aj figurálnymi motívmi. Neskôr prešla na reliéfne voskované kraslice, na batikované maľované trubičkou i na kraslice oblepované slamou, vždy podľa toho, aké boli požiadavky ÚĽUV-u na export kraslíc. Podobne to bolo aj s perforovanými kraslicami, ktoré najprv vŕtala ručne. Vzory pri všetkých technikách si vymýšľala zväčša sama, ale tvorila aj podľa vzorov navrhnutých výtvarníčkami ÚĽUV-u.
Jej práca je tvorivá a technicky precízne realizovaná. V súčasnosti nie je aktívna, kraslice maľuje len pre radosť s vnúčatami. Ak by sa však naskytla príležitosť, rada by znovu skúsila prácu naplno.
Roku 2004 bola za svoju tvorbu ocenená spoločne s ďalšími čausianskymi krasličiarkami titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby.