Tradičné poľnohospodárstvo i kožušníctvo má v krvi odmala, kožušníkom bol aj jeho starý otec Imrich Vilhan z neďalekých Korytárok, ktorý vyrábal kože aj šil. Kým bol však pri sile, Jozef bol ešte malé dieťa, a keď mal o kožušníctvo neskôr už záujem, starý otec bol slabý a výrobe sa nevenoval. Našťastie však na Látkach natrafil na kožušníckeho majstra Júliusa Hazuchu-Poľka, ktorý mu ukázal a odovzdal celú svoju znalosť spracovania kožiek i šitia kožúškov.
Osobne ho priťahuje predovšetkým tradičné poľnohospodárstvo. S rodičmi na tridsiatich hektároch okrem iného chová aj stovku oviec, predovšetkým plemeno pôvodná valaška, v našich končinách kedysi najrozšírenejšie, dnes však už takmer nevyskytujúce sa. Ako jeden z mála u nás z nich tradičným spôsobom kožušnícky spracúva kožu a ďalej upotrebí aj strihanú vlnu. Popritom dostáva na spracovanie kože od chovateľov v okolí, ktorí nevedia, čo s ňou robiť, takže na nedostatok materiálu sa podľa vlastných slov nemôže sťažovať.
Obohatením jeho aktivít bolo začatie spolupráce s kožušníkom Lukášom Jurčom z Hriňovej, vďaka ktorému ešte viac pričuchol k histórii svojho regiónu a dôkladnejšie si uvedomil hodnotu svojho smerovania k tradičným formám hospodárenia a výroby.
Prvoradá je preňho starostlivosť o zvieratá a potom výroba koží. Ovčie kože spracúva podľa potreby. Základom je majstrovské odratie zvieraťa. Následne sa dá koža buď vysušiť, alebo sa s ňou môže pracovať hneď. Najprv sa namáča, odblaní od tuku a zvyškov mäsa, vyperie, osuší a potom sa môže pristúpiť k jej výrobe, čiže k nanášaniu zmesi vody, soli, kyseliny mravčej a jačmenného šrotu alebo otrúb. Táto zmes sa nechá na kožu pár razy pôsobiť a pomedzi to sa vyťaháva kožkárskym nožom. Po tejto sérii sa koža zneutralizuje zmesou oleja s vodou, do ktorej sa pre bieliaci účinok pridáva aj peroxid. Potom sa koža nechá v chládku vyschnúť. Takto spracovanú kožu možno odložiť na dlhé zimné večery na ďalšie spracovanie mäkčením a vyčesaním vlasu. Vypracované kože necháva Jozef Kučera buď v prírodnej farbe, alebo ich farbí v odvare z trúdnika alebo iných prírodnín.
Takisto sa venuje výrobe koží bez vlasu, nazývaných jercha, ktoré sa používajú na obšívanie, na aplikácie na kožuchy alebo sa z nich robia samostatné výrobky. Rozdiel v spracovaní je len v tom, že potom, ako kože zbaví nečistôt, ich namáča v roztoku vápenného mlieka, kde sa vlas začne oddeľovať od kože.
Doplnkovo sa venuje aj spracúvaniu strihanej vlny – po opratí a roztriedení ju čuchre, krampľuje a následne spriada na druge alebo ručnom kolovrate. Začína na jeseň počas pastvy, keď je menej roboty okolo zvierat, v zime mu so spracúvaním pomáhajú kamaráti z divadelného súboru, v ktorom účinkuje.