Alexander Ladziansky nadväzuje na silnú rezbársku tradíciu banskoštiavnického regiónu, ktorá bola živá v tomto regióne dlhšie než inde na Slovensku aj vďaka známej rezbárskej dielni v Piargu, založenej roku 1873. Neďaleko dnešných Štiavnických Baní pri vodnej nádrži na Klingeri vyrastal v dome banského správcu aj Alexander Ladziansky. Tu nasával čarovnú atmosféru Štiavnice, podporovanú osobitou postavou vtedajšieho mesta Náckom Bazálikom, presláveným vtipmi, hrou na píšťalu a gajdy. Už vtedy precítil, aké dôležité je zachovávať a rozvíjať staré banícke a ľudové zvyky.
V mladosti preto začal s výrobou hudobných nástrojov, neskôr s vyrezávaním salašníckeho náradia, od ktorého bol už len krok k ľudovej plastike. Do tajomstiev dreva a remesla prenikol ešte v detstve vďaka starému otcovi, ktorý bol stolársky majster, a tak mu táto práca nebola cudzia. Prvé plastiky a reliéfy vyrobil v druhej polovici 70. rokov. V rezbe nemal vzor, chcel len tvorivo a originálne spracovávať vlastné í sprostredkované zážitky. Námet mu často prezradil už samotný klát dreva alebo doska. Bol si však aj vedomý vymierania starej banskej tradície, a tak vo svojej tvorbe programovo vychádza zo starších sošiek z betlehemov, ktoré rozvíjali pastiersku i banícku tematiku.
S ľahkosťou zhotovuje monumentálne aj komorné sochy a reliéfy. Na monumentálnych dielach pracuje v rámci rezbárskych sympózií (Východná) alebo zákazkovej výroby, komorná tvorba má intímnejší charakter. Z drevín využíva dub a topoľ na sochy do exteriérov a lipu na interiérové diela. Častým kompozičným prvkom je uňho motív listnatého stromu, od ktorého sa odvíja epický dej. Napriek kompozičnej náročnosti pôsobia jeho sochy na diváka úprimne, čo dosahuje jednoduchými výrazovými prostriedkami.
Jeho láska k ľudovému umeniu je badateľná aj aktivitou na poli folklórneho hnutia. Popri účinkovaní vo folklórnej skupine Sitňan aj vyrába tradičné hudobné nástroje. Pri fujarách a píšťalách (koncovky, šesťdierkové, dvojačky) z javora, jaseňa, bazy, agátu či šípu zachováva staré postupy a tradičné techniky zdobenia leptaním kyselinou alebo údením v dyme. Gajdy zhotovuje podľa starého podpolianskeho trojhlasého typu, alebo podľa gájd z okolia Pohronského Inovca. Nástroje ladí a dbá na ich zvukovú kvalitu.
Od roku 1980 sa pravidelne zúčastňuje amatérskych súťaží neprofesionálnej tvorby a viackrát vystavoval vo svojom regióne. Má rád poctivé rezbárske remeslo a do jeho tajomstiev zasväcuje aj svojich dvoch synov.