Viera Líčeníková Škrabalová po skončení Školy umeleckých remesiel v Brne (1942 – 1946) nastúpila v roku 1947 do štvrtého ročníka na Modeschule der Stadt Wien. Keď ju prijali na oddelenie divadelného výtvarníctva Hochschule für angewandte Kunst vo Viedni, po februári 1948 už nezískala výjazdové povolenie do Rakúska a na štúdium nenastúpila. Na odporúčanie Jozefa Vydru začala v roku 1949 pracovať...
Viera Líčeníková Škrabalová po skončení Školy umeleckých remesiel v Brne (1942 – 1946) nastúpila v roku 1947 do štvrtého ročníka na Modeschule der Stadt Wien. Keď ju prijali na oddelenie divadelného výtvarníctva Hochschule für angewandte Kunst vo Viedni, po februári 1948 už nezískala výjazdové povolenie do Rakúska a na štúdium nenastúpila. Na odporúčanie Jozefa Vydru začala v roku 1949 pracovať v ÚĽUV-e v Bratislave. Jej pozícia je oproti iným výtvarníkom predsa len v niečom odlišná, štyri roky bola v bezprostrednom kontakte s autentickým ľudovým prejavom a jej hlavnou úlohou bolo priamo v teréne zakresľovať špecifiká ľudového kroja. Cesty podnikala s batohom a trvali pár dní až niekoľko týždňov. Zaznamenávala odevy ženské, mužské i detské, s ohľadom na vek a stav, ročné obdobie a typ udalosti. Okrem toho dokumentovala samostatné odevné časti a spôsoby ich viazania, doplnky a úpravu vlasov. Popri jej kresbách sa zhotovovala aj fotografická dokumentácia. Škrabalová pôsobila v tomto období aj ako výtvarníčka, realizovala početné návrhy pre družstvo Detva. Pripravovala kresby odevov aj základnú strihovú dokumentáciu, na ktorú rozkresľovala aplikovanú techniku. Najčastejšie išlo o blúzky s vyšívaným detailom, šaty s ozdobným lemovaním, ale aj pletené svetre. Odevy boli realizované v menších sériách okolo dvadsať až štyridsať kusov, súčasťou každého bola ručne realizovaná technika – využívala sa výšivka, paličkovaná čipka, vrapovanie, trakovická aplikácia a iné. Pre družstvo pracovalo v roku 1951 viac ako tisíc domácich pracovníčok. Odevy Detvy boli bez pochýb veľmi atraktívnym doplnkom na domácom povojnovom trhu. Po narodení prvého dieťaťa v roku 1953 tu Škrabalová ukončila svoj trvalý pracovný pomer a pre ÚĽUV už robila len externe, začala pôsobiť v slobodnom povolaní profesionálnej
výtvarníčky pod Zväzom slovenských výtvarných umelcov.
Zuzana Dedík Šidlíková
ÚĽUV 1945 – 1989, Remeslo so značkou