Už ako dieťa sa naučila viazať strapce, ktorými sa zdobili okraje šatiek. Šatky sa nosili ku krojovému oblečeniu podľa slávnostných príležitostí. Na všedný deň sa viazali šatky „cverenné“ s jednoduchým vzorom a na sviatočné dni šatky s náročnejšími ozdobnými vzormi. Okrem krojových šatiek dokázala viazať strapce aj na uteráky a obrusy. S ÚĽUV-om začala spolupracovať v r. 1967. Techniku viazania uplatnila na ľudovom odeve a potom aj na prestieraniach a obrusoch. Tieto výrobky sa stali neodmysliteľným sortimentom ÚĽUV-u. V roku 1982 získala osvedčenie o priznaní kvalifikácie majsterka ľudovej umeleckej výroby v odvetví čipky, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.