Pokračovateľ hrnčiarskeho rodu, vyučil sa u svojho oca hrnčiara. Vynikal vo výrobe tradičného hrnčiarskeho riadu z oblasti Pukanca. Výrobky zdobil štetcovým rastlinným dekorom alebo na zdobenie črepu používal kukučku. V osmedesiatych rokoch dvadsiateho storočia vyvzoroval sortiment keramiky zo zaniknutej oblasti výroby keramiky Beluj. Táto oblasť sa vyznačovala zložitým vyškrabovaním dekoru do podkladovej hlinky črepu. Pri zvládnutí tejto zložitej techniky dokázal svoju majstrovskú remeselnú zručnosť. V roku 1980 získal osvedčenie o priznaní kvalifikácie majster ľudovej umeleckej výroby keramiky, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.