Narodil sa v Čiernom Balogu, kde v miestnej časti Jánošovka . Od detstva to v ich rodine žilo piesňami a hudbou. Starší brat bol navyše členom folklórneho súboru Mostár v Brezne a do domu nosil rôzne krojové súčiastky, ktoré si Ľubomír Medveď už vtedy rád prezeral i skúšal. A tak zákonite napokon aj on zakotvil v tomto folklórnom súbore, pokračujúc neskôr v súbore Kýčera v domovskom Čiernom Balogu, kde tancoval i hral na fujare, píšťalke či drumbli.
Súborový život niesol v sebe popri speve a tanci často aj povinnosti, napríklad pri oprave či výrobe krojových súčiastok. Zhotovenie krpcov bolo výrobnou prvotinou Ľubomíra Medveďa, ktorá ho nakoniec primala venovať sa koženým výrobkom systematickejšie.
Bohaté okolité lesy vtlačili Čiernemu Balogu pečať drevorubačstva a práve s týmto remeslom v jeho tradičnej podobe súvisel aj miestny ľudový odev. Kožené krpce, kapsy, viacprackové opasky chrániace chrbticu i brucho drevorubačov, vlnené zápästky tkané na forme boli v minulosti bežnou výbavou balockých mužov. A výrobe všetkých týchto odevných súčiastok sa od roku  1987 venoval Ľubomír Medveď.
Vzťah k nim nasával spolu s materským mliekom.  Aktívny začal byť od roku 1987. Ako samouk sa však musel naučiť rozpoznávať vhodnosť konkrétneho druhu kože na ten-ktorý výrobok, ako aj používať rôzne techniky jej spracovania i zdobenia. Pomohla mu odborná literatúra i účinkovanie vo folkloristickom hnutí, kde sa mohol priamo stretnúť s dekoračnými prvkami z rôznych regiónov Slovenska.
Z výzdobných techník  mu po rokoch praxe bolo  najbližšie zdobenie razidlami a profilovanými krúžkami – ratlíkmi, ktoré pred aplikáciou na kožu nahrieval, vďaka čomu sa vzor na koži vyníma výraznejšie. Siahal tiež po vybíjaní striebornými cvokmi či práci s morenou kožou.
Hovädziu kožu nakupoval  najmä na Morave. Dával si ju zbrúsiť na požadovanú hrúbku a následne z nej zhotovoval širokú paletu tradičných pastierskych výrobkov, rešpektujúc ich regionálne špecifiká. Začínal balockými vzormi, ale postupne k nim pribral aj liptovské, gemerské, podpolianske či goralské. V jeho sortimente boli  kožené krpce, kapsy, opasky s prackami i bez nich, mešce, puzdrá na telefóny, na doklady, na vreckové nožíky či na fľašky a poháriky. A opomenúť nemožno ani už spomínané vlnené zápästky tkané na forme, pri ktorých zachováva tradičné balocké vzorovanie, keďže ich výrobe sa priučil od mamy.
S predajom výrobkov na jarmokoch a trhoch, ktoré sa konali v rámci slovenských folklórnych festivalov a ktorých bol  účastníkom, mu pomáhala manželka. Práve na týchto podujatiach získal zákazníkov z radov súboristov a vyhotovoval súčiastky odevu na objednávku pre viaceré folklórne súbory.
Kvalita, precíznosť a prepracovanosť detailov jeho diel určuje jednak vynikajúca znalosť tradičných remeselných výrobných postupov i prostredia, v ktorom sa utvárali, a jednak povolanie strojného zámočníka, ktoré po celý profesijný život Ľubomír Medveď vykonával.
Za svoje dielo bol roku 2014 udelený titul majstra ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Mikolaj, Tomáš: Majstri nového milénia. Bratislava: ÚĽUV 2020)