Naučila sa vyšívať ako desaťročná od tety, otcovej sestry Vilmy Mitterovej (1910 – 1955) z Korytárok, ktorá prekonala obrnu („mala anglickú chorobu“), chodila iba pomocou rúk, ale krásne vyšívala.
Júlia Mičudová počas výchovy maloletých detí nevyšívala, začala opäť vyšívať, až keď mal najstarší syn 12 rokov. Najviac vyšíva dečky, občas sukne. Keď bola mladšia, vyšívala vzory aj s vyrezávaním. V súčasnosti to nerobí, pretože už dobre nevidí – je ďalekozraká. Preto vyšíva len cez deň, večer háčkuje.

Vyšívací materiál:
Najčastejšie vyšíva na ľanotesil alebo „aká látka je“, „na hocčo“. Látky kupuje v Hriňovej v obchode s textilom („predtým tam bola stará lekáreň“). Vyšíva perlovkou, ktorú tiež kupuje v Hriňovej alebo v obchode s galantériou v Detve – „v čínskom múre“ (Ul. A. Hlinku)

Nástroje:
Vyšívací rám zdedila po tetke Vilme Mitterovej (tej, ktorá ju aj naučila vyšívať), rám má viac ako 60 rokov. Rám má rozmery: 80 x 92 cm, patria k nemu aj dlhšie palice (119 cm) používané na väčšie rozmery textilu (obr. M_25 – M_30). Traky natiahnuté na ráme si ušila Júlia Mičudová z pevného domáceho plátna.
Drevenú krivú ihlu (d – 9,5 cm) má z Detvy, z obchodu I. Smilekovej, Detvianske ľudové umenie, Partizánska 75. Má aj ihly prerobené, podľa jej slov, z háčikov na háčkovanie – bielu a bordovú (d – 10 cm) s nápisom KOH-I-NOOR. Používa kovové nožničky (d – 9 cm). Viď obr. M_31.
Vzor na textil nanáša „drukovaním“ cez kopírovací papier. Pôvodne na tmavú látku používala aj šablóny, ale už ich nemá. Zato má kopírovací papier viacerých farieb – biely, žltý, červený (nepamätá si, odkiaľ ho má).
Vzory nevie pomenovať. Na moju otázku, ako sa ktorý motív volá vytiahla publikáciu od Vojtěcha Večeřu Výšivkárstvo v Detve z roku 1938 (Vydala Národohospodárska župa vo Zvolene) a nalistovala vzory, ktoré sú v nej nakreslené a pomenované.
Júlia Mičudová vyšíva len pre seba, pre známych a rodinu. Výšivky nepredáva. Ráta s tým, že vo vyšívaní bude pokračovať jej nevesta