Rodák z Brezna, profesionálny dizajnér. Je absolventom odboru priemyselný dizajn na SUPŠ v Kremnici a Katedry priemyselného dizajnu na VŠVU v Bratislave (ateliér doc. F. Chrenku). S drôtom sa stretol počas vysokoškolského štúdia v dielni umeleckého a úžitkového drotárstva v a. s. Drôtovňa Hlohovec, ktorú v tom čase viedol Ladislav Jurovatý st. Drotárstvo ho zaujalo svojou jedinečnosťou, národným charakterom, unikátnou...
Rodák z Brezna, profesionálny dizajnér. Je absolventom odboru priemyselný dizajn na SUPŠ v Kremnici a Katedry priemyselného dizajnu na VŠVU v Bratislave (ateliér doc. F. Chrenku). S drôtom sa stretol počas vysokoškolského štúdia v dielni umeleckého a úžitkového drotárstva v a. s. Drôtovňa Hlohovec, ktorú v tom čase viedol Ladislav Jurovatý st. Drotárstvo ho zaujalo svojou jedinečnosťou, národným charakterom, unikátnou technológiou i netradičným materiálom. Pracuje tradičnou technikou ručného viazania drôtu, pričom najčastejšie využíva jednoduchý špirálovitý výplet. Ako prvý začal využívať extrémne hustý výplet a technicky riešil aj jeho viazanie. Patrí ku skupine súčasných mladých tvorcov, ktorí pri hľadaní inšpiračných zdrojov obracajú pozornosť k slovenským špecifikám. Výrobe sa venuje od roku 1997. Svojou tvorbou dokazuje možnosť integrácie tradičnej ľudovej výroby so súčasnými technológiami, estetikou i životným štýlom. Programovo nadväzuje na pôvodné výrobné tradície, pričom spája stáročiami vžité pracovné postupy a materiály s originálnym technickým riešením a moderným výtvarným výrazom. Obrovská variabilita kovového vlákna mu umožnila uplatniť originálny autorský prístup, individuálne estetické názory i novátorské technické riešeniy, ktoré vyústili do jeho vlastného, neopakovateľného štýlu. Jeho tvorba sa tak stala neustálym hľadaním vždy nových spôsobov práce i výrazových prostriedkov, posúvajúcich hranice pôvodného remesla. Začínal s navrhovaním nábytku. Pracoval s tradičnými materiálmi – drevom, modrotlačou i keramikou, neskôr ho však zaujal najmä kov a otvorene sa prihlásil k drotárskej tradícii. Svoje tvorivé princípy a východiská zakódoval hneď na začiatku kariéry do návrhu stolovania (spoločný projekt s Adelou Lúčovou). Neskôr sa ústrednou témou jeho tvorby stali najmä osvetľovacie telesá a menšie úžitkovo-dekoratívne predmety v podobe mís a podnosov. Nevyhýba sa však ani komplexnejším riešeniam, ktoré súvisia s bývaním a so životným štýlom či s využitím drôtu v modernom interiéri a exteriéri. V poslednom období experimentuje s navrhovaním zaujímavých záhradných doplnkov v podobe podstavcov pod kvety a bonsaje, lavičiek a vodných chrličov do jazierok. Tvaruje ich z priemyselne vyrábaného drôteného pletiva a dopĺňa plechom a prírodnými kameňmi. Jeho umeleckým krédom je racionalita a prirodzenosť. Uprednostňuje čisté línie a základné geometrické tvary. Plochy vytvára ručne viazaným jednoduchým špirálovitým výpletom, zbaveným akejkoľvek zdobnosti, ktorý dynamizuje rozličnou hustotou riadkov. V architektúre predmetu otvorene pracuje so všetkými stavebnými prvkami a spojmi a povyšuje ich na zaujímavý detail, nahrádzajúci dekor. Svojím výtvarným i konštrukčným riešením priznáva svietidlu jeho technický charakter a tak dosahuje mimoriadnu štýlovú jednotu a čistotu. Atraktívnosť a výnimočnosť jeho drôtených svietidiel zvyšujú aj vizuálne efekty, spôsobené priehľadnosťou drôtenej štruktúry. Vzájomné prekrývanie sa línií hustého i redšieho výpletu, lesk kovového materiálu a lom svetla na jednotlivých vláknach umožňujú rozvinúť neobyčajné optické klamy a pôsobivú hru svetla a tieňa, podnecujúce fantáziu i obrazotvornosť. Šimon Mišurda najčastejšie pracuje s oceľovým a antikorovým materiálom, ktorý povrchovo upravuje podľa želania zákazníka galvanickým pokovovaním (meď, nikel, čierny zinok), alebo antistatickými comaxitovými farbami. Kombinuje ho so sklom, s drevom, papierom alebo keramikou. Z jeho autorskej dielne vzišiel aj zaujímavý typ keramických kinetických kahancov na aromatický olej, ktoré je možné vsadiť aj do závesného drôteného telesa. Pohybom reagujú na dotyk, čím zvyšujú intenzitu šíriacej sa vône a prinášajú svetelné divadlo z odleskov mihotavého svetla prirodzeného plameňa. Šimon Mišurda spája v sebe umelca, remeselníka i moderného dizajnéra. Svoje produkty realizuje ako kusovú malosériovú produkciu alebo solitéry. Výrobky označuje autorskou výrobnou značkou a číslom, ktoré udáva počet kusov v danej sérii. Náročná ručná práca, dokonalé remeselné spracovanie a najmodernejšie postupy, ktoré využíva pri povrchovej úprave výrobkov, ale aj pri technickom riešení elektrických častí, dávajú jeho výrobkom punc luxusu. Svoju tvorbu prezentuje na autorských i kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Roku 2002 samostatne vystavoval v Dizajn štúdiu ÚĽUV-u v Bratislave a v areáli Kežmarského hradu v rámci podujatia EĽRO, o rok neskôr v Galérii K. F. A. v Bratislave a v Ateliéri architektúry A DOM v Trnave (obe výstavy spolu s Etelou Lúčovou, v Trnave aj s p. Kmeťovou). Pravidelne sa zúčastňuje na kolektívnych výstavách Národná cena za dizajn (1997), Fórum dizajnu (súčasť výstavy Nábytok a bývanie) v Nitre (1998, 2000 – 2005), Revivals v Kremnici (1998), Hry s drôtom v Poprade (1999), Kruhy na vode v ÚĽUV-e v Bratislave (2000, 2002), Dizajn Studio ÚĽUV v Bratislave (2004), Átrium v Bratislave (2004), Premeny drôtu v Považskom múzeu v Žiline (2004), Osterreichische Werksteten vo Viedni (v rámci prezentácie ÚĽUV-u, 2004), Biennale internationale désign v Saint Étienne (2004), re:design europe v Museum für Kommunikation v Berlíne (2005), Design Slovakia v Designzone Looshaus vo Viedni (2005). Za svoje drôtené svietidlá si roku 1998 odniesol 1. miesto zo súťaže Revivals v Kremnici (Oživovanie gotických tradícií). Na súťažnej prehliadke dizajnu Kruhy na vode, vyhlasovanej ÚĽUV-om , bol roku 2000 ocenený 1. miestom v kategórii Kov, o rok neskôr 2. miestom v kategórii Interiérový prvok a roku 2004 získal Cenu veľtrhu Nábytok a bývanie v Nitre.