Keď sa Viera Neumanová (1904) zo Streženíc pri Púchove s rodinou dočasne presťahovala za prácou do Uherského Hradišťa na Morave, stretla sa tu v prirodzenom prostredí so stále živou tradíciou ozdobovania vajíčok slamou. Táto technika sa rozšírila na slovensko-moravskom pomedzí koncom 19. storočia prostredníctvom miest a kláštorov. A keďže Viera Neumanová vždy inklinovala k umeleckému vyjadreniu sa, no svoj život zasvätila starostlivosti o rodinu, možnosť realizovať sa cez túto minucióznu tradičnú výrobu ju v hĺbke oslovila a rozhodla sa vyskúšať ju. Trpezlivým prístupom čoskoro zdobenie vajíčok slamou ovládla v plnej šírke a prostredníctvom ÚĽUV-u v Uherskom Hradišti našla pre svoje výrobky aj adekvátny odbyt.
Ako každý tvorca kraslíc oblepovaných slamou, aj Viera Neumanová používala predovšetkým malé nožničky, špendlík, lep a jačmennú a ovsenú slamu. Slamu používala odležanú aspoň pol roka, zmäkčenú vo vode dve hodiny pred začiatkom práce. Nožíkom pozdĺžne rozrezané steblo slamy zvnútra vyčistila a vyutierala, prípadne, ak bola slama suchá, navlhčila handričkou, aby sa vyrovnala a pri strihaní bola mäkšia. Z takto pripraveného materiálu nastrihala štvorčeky, trojuholníčky, pásiky, lístočky a roztriedila ich podľa prírodného odtieňa slamy (zlatistá, zelenkavá, žltá, červenkastá).
Samotné zdobenie vajíčok nazývala ona sama obliekaním kraslíc. Slamu lepila na zafarbené vajíčka, keď svetlé škrupiny tónovala na červeno a zeleno a tmavšie na fialovo, modro, hnedo, prípadne čierno. Drobné kúsky slamy naberané špendlíkom namáčala v lepidle a následne ich na škrupine ukladala do rôznorodých ornamentálnych motívov geometrického, rastlinného i figurálneho charakteru (stokrásky, slnečnice, lístočky, hviezdičky, kolieska, pásiky, holubice a i.) a kompozícií. Prírodný odtieň slamy na farebnom podklade vynikal a jej kraslice sa popri nápaditej ornamentálnej výzdobe vyznačovali aj mimoriadne vkusným ladením samotnej slamy.
Z jej diela vystupuje do dnešných dní do popredia aj neobyčajná zručnosť a cit, ktorý mala pre materiál, čo je ďalším znakom jej umeleckej povahy. Život prežila bokom od uponáhľaného sveta, uprostred prírody, ktorá bol jej veľkým inšpiračným zdrojom. Podľa svedectva pamätníkov ju charakterizoval vrúcny vzťah k všetkému pozitívnemu, k tradičnej ľudovej kultúre a jej výtvarným i duchovným hodnotám. Popri motívoch z tradičnej kraslicovej tvorby, ktoré si osvojila, sa z jej miniatúrnych diel dala vyčítať aj zainteresovanosť na súdobom spoločenskom dianí, keď nápaditým spôsobom stvárňovala na krasliciach aj aktuálne spoločenské témy, napr. Rok dieťaťa či Medzinárodný deň žien.
Jej kraslice boli viackrát ocenené na výstavách Krása životu a reprezentovali naše ľudové umenie aj v zahraničí, kde vždy patrili k umelecky najhodnotnejším exponátom. Nenadarmo bola za svoju vynikajúcu činnosť ocenená prestížnym titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Prandová, E.: Kraslicová tvorba Viery Neumanovej. In: Národopisné aktuality 3/1990)