Ako malé dievča si z rodiny pamätá batikovanie kraslíc. Neskôr, už v dospelosti, vždy na Veľkú noc spravila zopár kraslíc, aby mali do košíka, používajúc popri technike batikovania i techniku maľovania voskom. Jedného dňa našla v časopise madeirové kraslice a naplno prepadla ich kráse. Dôvod väzil určite aj v jej láske k tomuto druhu tkaniny, keďže sa v jej šatníku nachádzalo množstvo šiat a sukní ušitých práve z bielej madeiry.

Je samouk, preto si všetko musela odskúšať na vlastnej koži – od vyfukovania vajec až po ich zdobenie. Sem-tam sa niečo dočítala v časopise, ale v tých časoch nebola technika perforovania ešte rozšírená. Najskôr skúšala robiť dierky vo vajíčku pilníčkom, až neskôr prešla k používaniu vŕtačky. Pri perforovaných krasliciach je práve výduvok dôležitejší než pri iných technikách. Škrupina musí byť bez jedinej praskliny, inak sa vajíčko po očistení od vnútornej blany rozpadne. Pri súčasnom objeme práce, keď sa zhotovovaním kraslíc živí, používa na vyfukovanie kompresor. A popri krasliciach sa v rámci svojej živnosti venuje aj technikám maľovania na hodváb a gravírovaniu do skla.

O svoje skúsenosti rada podelí s inými ľuďmi. Odrazom toho sú aj jej lektorské aktivity v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV-u v Košiciach. Neustále ju udivuje, že každé vajíčko má iný tvar, nenájdu sa dve rovnaké. Tvarová rôznorodosť sa ukázala ako problematická pri tvorbe sérii kraslíc typu pozitív – negatív inšpirovaných modrotlačovou farebnosťou. Na každom vajíčku totiž vyznie identický vzor inak. Vzory čerpá z výšiviek a ľudového odevu z okolia Michaloviec. Spočiatku sa snažila o klasickú bielu madeiru s bielymi vzormi, neskôr pridala farebnosť zo zemplínskych krojov (žltú, zelenú a odtiene červenej). Na kraslicu vkladala jemný pásik alebo kvetinky v týchto farbách, pričom biela madeirová stále dominovala. Ďalšou inšpiráciou jej bola spomínaná modrotlač a neskôr k základnej bielej pridala aj čiernu. Baví ju rozširovať si vedomosti o vzorovaní, pretože, ako hovorí – truhlice našich starých materí sú bezodnými studnicami inšpirácií. Vzory nanáša špendlíkom, čiary nie sú od začiatku do konca plné línie, skôr sú roztiahnutými kvapkami. S ÚĽUV-om spolupracuje od počiatku svojej tvorby a radám jeho výtvarníčok Boženy Dostálovej a Márie Farkasovej vďačí za mnohé posuny vo svojej tvorbe. Konečným meradlom kvality vlastnej práce je pre ňu to, či sa kraslica páči jej samej. Ak nie, nedá ju z ruky.