Rezaniu z dreva sa začal venovať už ako 8-10 ročný kedy sa inšpiroval vtáčikmi z dreva, ktoré v tom čase vyrezával Bardejovčan Juraj Bomba. Ten vyrezával samostatné vtáčiky i v kompozíciách na vetvičkách pre potešenie príbuzných a priateľov a dodnes ich možno nájsť v domácnostiach starých i mladších Bardejovčanov, keďže Juraj Bomba ich rezanie na dôchodku značne zintenzívnil a občas aj predával na trhu. Rezby týchto vtáčikov výtvarne i spôsobom rezby nadväzovali na podobné, ktoré v Bardejove umiestňovali na palice zdobené vruzborezom a zapichovali sa k ružiam do predzahrádok, alebo ku kvetom do črepníka. Vyrábali ich rôzni výrobcovia koncom 19. a prvej tretine 20. storočia a niekoľko kusov sa zachovalo v zbierkach Šarišského múzea. Neskôr sa venoval najmä kresbe a maľbe, kde dosiahol úspechy na prehliadkach amatérskej výtvarnej tvorby. Svoje rezbárske možnosti a schopnosti si vyskúšal na sérii kópií afrických sôch, ktoré vyrezal po návšteve výstavy Umenia ľudu Afriky v Košiciach. Dnes sa viac venuje voľnej sochárskej tvorbe z dreva s témami- ženské torzá, hudobníci, klauni, busty- portréty a iné. V tejto práci dodržiava zákonitosti, ktorými sa riadia pri tvorbe sôch profesionálni sochári. Od čias vysokoškolského štúdia sa venuje aj kresbe karikatúr.
V roku 1996 sa zúčastnil rezbárskeho plenéru v Raslaviciach, kde vyrezal sošku zobrazujúcu starú ženu – babku. Tá je dodnes súčasťou expozície Galérie súčasného ľudového umenia Šariša v Raslaviciach. Okrem toho vyrezal viacero monumentálnych sôch, ktoré sú umiestnené vo verejných i súkromných priestoroch. Svoju výtvarnú tvorbu predstavil na viacerých kolektívnych i samostatných výstavách.