Výrobca sa venuje výrobe hudobných nástrojov – píšťal, fujár, koncoviek, kostených píšťaliek i gájd. Jeho starí rodičia pochádzali z Detvy a Veľkej Lúky, vďaka čomu je jeho vzťah k pastierskej kultúre ľudu Podpoľania odozvou koreňov jeho rodiny a prostredia, v ktorom vyrastal. Výrobe hudobných nástrojov sa začal venovať aj vďaka kontaktom s významnými osobnosťami v tejto oblasti výroby na Podpoľaní a Pohroní – Petrom Pacigom, Jurajom Ďurečkom, Matúšom Nosáľom, Imrichom Weisom, Jánom Sanitrárom, Jozefom Peškom a Antonom Vrankom. Vo výrobe hudobných nástrojov je aktívny od roku 1978 a dnes sa remeslu venuje už ako dôchodca.

Jeho prvé hudobné nástroje vznikali v panelákovom byte v Petržalke. S vlastnoručne vyrobenými dielami sa prvýkrát prezentoval v bratislavskom Dome kultúry Ružinov v roku 1985 na samostatnej výstave s názvom Keď píšťalku vystrúha, na fujare zanôti… Súbor detvianskych fujár, pastierskych píšťal, rífoviek, , flautičiek, drumblí, gajdíc, signálnych rohov a rôznych vábničiek doplnil v roku 1997 o fujary trombity a v roku 2001 aj o zaniknuté stredoveké trojdierkové jednoručky. Ako všestranný inštrumentalista ovláda viacero remeselných techník – nutnosť je to najmä pri náročnej výrobe gájd. Drevo na výrobu fujár si najprv vyhliadne počas trávenia voľného času v prírode. Ornamenty na fujare nazýva kvetmi a vytvára ich predkreslením ceruzou a vyrezávaním nožíkom v dvojitej línii. Farebný odtieň dekóru dosahuje nanášaním kyseliny dusičnej. Podľa jeho slov je ornamentálna výzdoba najprácnejšou fázou pri výrobe fujary. Okrem rezbárskeho opracovania dreva ovláda aj iné techniky, akými sú inkrustácia, vylievanie cínom, vybíjanie kovom, práca s rohovinou a iné. V sortimente jeho výrobkov nájdeme fujary rôznych veľkostí a zdobení, pastierske píšťaly – jednoduché aj dvojité, handrárske kostené píšťalky, bačovské trúby – trombity a gajdy. Každý druh hudobného nástroja si vyžaduje špecifický technologický postup a znalosť desiatok výrobných techník.

Marian Plavec spolupracoval aj s ÚĽUV-om, presnejšie v roku 1985 ako externý odborný poradca. Počas nasledujúcich dvoch rokov pomáhal aj s opravami desiatok fujár a píšťal, ku ktorým zhotovoval posudky a pokyny na ich údržbu.

Ako multiinštrumentalista pôsobil v bratislavských folklórnych súboroch Dopravár (1979 – 1990), Dimitrovec (1982) a v skupine Jozefa Peška Musici Pastoralis (1977 – 1978). Ďalej v detských súboroch Slniečko (1986 – 1988) a Studienka (1994 – 1996). So súbormi Dopravár a Klnka vystupoval aj v zahraničí. Marian Plavec sa hrou na hudobných nástrojoch zapísal aj do slovenskej kinematografie. V celovečernom televíznom filme Martina Ťapáka Ako divé husi… nahral signály na 2,25 metra dlhej fujare trombite a drumbliach. Ďalej v dokumentárnych filmoch Let bocianov od Martina Repku a Tajomné Karpaty od Zdena Vlacha. Takisto má vo svojom profesionálnom hudobnom repertoári niekoľko desiatok koncertných vystúpení a hudobných pásiem pre školy. Účinkoval v mnohých reláciách pre Československý rozhlas a Slovenskú televíziu. S gajdami a fujarou účinkoval v štedrovečernom programe Slovenského rozhlasu v roku 1998 či v novoročnej relácii Fujary a píšťalky z Ovsišťa, venovanej jemu a jeho trom synom. Svoje hudobné znalosti odovzdáva aj súkromným záujemcom a deťom, tým najmä v podobe výučby hry na píšťalku a drumbľu. Okrem už spomínanej prvej výstavy v roku 1985 predstavil svoju tvorbu na mnohých ďalších výstavách. Je niekoľkonásobným držiteľom ceny Instrumentum excellens PhDr. Ladislava Lenga – v roku 1984 za handrárske kostené píšťalky, v roku 2009 za pastierske píšťaly a v roku 2010 za fujary, gajdy a bačovské trúby. V roku 1998 mu bol v Detve odovzdaný pamätný list za hru na detvianskej fujare. V roku 2000 bol pasovaný za majstra Cechu slovenských gajdošov na 13. ročníku Gajdošských fašiangov v Malej Lehote. V roku 2012 získal cenu Pavla Tonkoviča za dlhoročný prínos v oblasti hudby. V roku 2014 bol ocenený Poctou Národného osvetového centra a v roku 2020 si ho uctila obec Tomášov.

Neopomenuteľnou a veľmi dôležitou súčasťou osobnosti nominanta Mariana Plavca je jeho publikačná a osvetová činnosť. Jeho prvým knižným dielom je titul Majstri s podtitulom Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov Slovenska. Prostredníctvom publikácie prináša čitateľom fotografie a reportáže o pôvodných, dovtedy nepublikovaných postupoch výroby ľudových hudobných nástrojov z jednotlivých regiónov Slovenska. Vo svojej v poradí druhej knihe z roku 2010 s názvom Svetozár Stračina s podtitulom Spomienky na hudobného skladateľa sa zameriava na osobnosť významného a originálneho slovenského hudobného skladateľa. Prvý obraz v poradí tretej publikácie Fujary a píšťaly mu vnukli stretnutia s jeho vzácnymi učiteľmi. „Majstri fujarového umenia a pastieri stredného Slovenska ma za takmer polstoročie trvania mojej záľuby naučili prijímať a po čase ich umenie aj odovzdávať ďalej.“ Jeho predstava o vytvorení publikácie ako záznamu čo najväčšieho viacgeneračného posolstva, interpretačného umenia a ornamentálneho bohatstva získala prvú podobu už v roku 2019. Autor však časom nadobudol presvedčenie, že ju rozdelí do troch častí. Prvá časť knihy, ktorá už uzrela svetlo sveta, sa zameriava na duchovnú stránku – názory, myšlienky a skúsenosti ľudí vidieka, ktorých má Marian Plavec v obdive. Ako autor uvádza, počas polstoročia jeho záujmu o oblasť výroby hudobných nástrojov mu boli spoľahlivými sprievodcami publikácie významného vedca európskeho významu prof. PhDr. Oskára Elscheka, DrSc., a jeho manželky, takisto hudobnej vedkyne a etnologičky PhDr. Alice Elschekovej, CSc. V druhej časti sa možno tešiť na medailóny osobností – PhDr. Ladislava Lenga, prof. Oskára Elscheka a dr. Ivana Mačáka. V tejto časti prináša aj poznatky o najpoužívanejších drevinách, o zvuku a modelovaní tónov. V tretej (pripravovanej) časti knižnej trilógie autor objasní popisy nástrojov, funkcie jednotlivých častí fujár a píšťal, opráši zaužívané spôsoby ich výroby staršou generáciou, ale prinesie aj pohľady súčasných tvorcov. Priblíži takisto ornamentálnu výzdobu a inštrumentálnu hru. V desiatkach kapitol doposiaľ vydaných, ale aj pripravovaných publikácií Marian Plavec poukazuje na mimoriadnu vzácnosť duchovného odkazu našich predkov, na vysokú spoločenskú a kultúrnu hodnotu a význam každej, hoc aj čiastkovej informácie o fujare. S týmto cieľom autor zbieral roztratené výroky historikov, spisovateľov, etnografov, znalcov, zberateľov, výrobcov a interpretov. Svoje publikácie dopĺňa aj o dokumentárne fotografie nemalej výpovednej a historickej hodnoty.

Existencia fujary na Slovensku je v celosvetovom meradle jedinečná a unikátna a Marian Plavec mal česť uviesť ju v koncertnej sále medzinárodnej organizácie UNESCO v Paríži pri slávnostnom zaradení tohto nástroja do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva v roku 2006.

Marian Plavec je v jednej komplexnej osobnosti protagonistom ľudovej hudobnej kultúry na Slovensku, žurnalistom, fotografom, inštrumentalistom a výrobcom aerofónnych slovenských ľudových hudobných nástrojov. Nielen výrobou hudobných nástrojov, ale aj precíznou osvetovou činnosťou prispieva k zachovaniu kultúrneho dedičstva Slovenska zameraného na výrobu fujár, píšťal, ale i pôvodných herných štýlov. Pre Slovensko a zachovanie povedomia o slovenskom klenote – fujare – je jeho práca obrovským prínosom.

V roku 2023 získal významné ocenenie, udeľované Ministerstvom kultúry SR, majster ľudovej umeleckej výroby v oblasti výroby hudobných nástrojov.