Literatúra: Kňažko, M.: Vábivá krásna fujara. In: Orol tatranský 1/98, s. 6.Pracoval v riadiacich štruktúrach JRD, po ťažkej autohavárii od polovice 90. rokov 20. storočia invalidný dôchodca. V tejto situácii začal vyrábať píšťalky podľa vzoru, ktorý mu zanechal otec. Má muzikantské ambície v oblasti interpretácie populárnej hudby a literárne ambície (príspevky do Nového slova). Vyrába bezdierkové, rífové i šesťdierkové píšťalky, zväčša z bazy. Podľa regionálnych vzorov obaľuje píšťalky čerešňovou kôrou alebo dve tretiny tela nástroja obalí kôrou čerešne a zvyšnú časť od náustku brezovou kôrou. Píšťalky vyrába i spôsobom, ktorý bol v tradičnej výrobe prevládajúcim – rozpolí lieskový klátik a po vydlabaní trubice a opracovaní spojníc obalí nástroj čerešňovou kôrou. V ostatnom čase odskúšal aj bežný technologický postup výroby, typický pre severozápadné Slovensko – novodurovú rúrku s dreveným fúkacím zariadením a príslušným priemerom obalí čerešňovou kôrou. Takéto nástroje sa vyznačujú výraznou zvukovou kvalitou a pohodlným ladením. Z novoduru vyrobil v polovici 90. rokov i svoju prvú fujaru, neskôr sa priklonil k drevu. Nástroje ozdobuje aj tak, že telá namorí na tmavohnedo a potom do nich rydlom a oblúkovým dlátom ryje zväčša rastlinný ornament.