Bol košikár z povolania. Narodil sa roku 1928 vo Valaskej Belej, košikárskemu remeslu sa vyučil v rokoch 1944 – 1949 v košikárskom družstve v Modre a Seredi. Od apríla roku 1961 pracoval naplno pre ÚĽUV. Pri práci mu pomáha aj manželka Klotilda Rigová a pri nárazových prácach aj dcéra a syn, ktorý, žiaľ, hoci taktiež vyučený košikár, nepracoval v odbore.
Jeho dom pôsobil, akoby bol postavený v umelom vŕbovom háji, celý bol obložený snopmi prútov. Prútmi ho zásobovalo poľovnícke združenie v Ostrovskej Novej Vsi pri Uherskom Hradišti a Jednotné roľnícke družstvo Jelšovce. Surovinu si často pripravoval sám na mieste pestovania a potom ju nákladnou dopravou prepravoval k sebe domov. Zo známych druhov šľachtených vŕb najradšej používal päť druhov – amerikanu, konopinu, cisárku, zlatolič a citrónku. V 70. rokoch, v čase rozmachu košikárstva v ÚĽUV-e, zhotovoval pre domáci i zahraničný trh mnoho druhov košov: na bielizeň, na detské hračky, kozubové na drevo, trháčiky na ovocie, nákupné košíky, cestovné košíky, košíky s dvoma pokrývkami (tzv. dvojdekláky), košíky na nosenie a predaj ovocia, tácky, dámske kabelky, podlhovasté jednorúčkové kmotrovské košíky, tanierové košíčky. Koše zhotovoval z lúpaného miazgovaného alebo vareného prútia, ktoré vedel aj skombinovať, podobne ako plné a polené prúty. Na vybielenie výrobkov z miazgovaných prútov používal roztok kyseliny soľnej.
Kritériom na posúdenie vlastných výrobkov bola preňho kvalita vypletenia a použitého materiálu. Popri základných košikárskych nástrojoch považoval za dôležitú len zručnosť, pracovitosť a cit. Bol majster i robotník zároveň. Tvary košov mal za roky praxe v očiach, robil ich takmer spamäti. A tak mu rástli pod rukami ako huby po daždi, jeho práca bola preňho hrou.
Osvedčenie o kvalifikácii majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroby z prútia získal roku 1980.