Vzťah k remeslu zdedil po starých rodičoch. Jeden starký bol debnár, druhý kovolejár. Navyše sa dlhé roky venoval folklórnemu tancu, a tak výroba mosadzných šperkov, ktorou sa v dospelosti začal zaoberať, nebola náhodná.

Ľudový šperk ako súčasť kroja bol prakticky využiteľný v súbore a k výrobe ho pritiahol aj pocit, že by to dokázal hádam aj on sám. Prelomová v úvahách, ako prejsť od teórie k praxi, bola však výstava výrobkov majstra Jozefa Lenharta na festivale vo Východnej. Jeho výnimočné diela ho očarili. Ivan Rosinský vďaka svojej profesii konštruktéra vo Vojenských opravovniach v Banskej Bystrici výborne ovládal znalosť spracovania kovových materiálov a blízka mu bola aj precíznosť a tvorivosť.

Vo výrobe šperkov bol samouk. Štýl, motív a tvary hľadal v literatúre, na jarmokoch u výrobcov, na výstavách ľudového umenia, v predajniach ÚĽUV-u. Prvý jednoduchý blanciar na mužskú košeľu zhotovil koncom 60. rokov. Neskôr tento typ výrobku štylizoval podľa originálu kosodĺžnikového tvaru z Pohorelej, ktorý sa mu dostal do rúk a z ktorého prebral do ďalšej výroby aj hrúbku plechu 1,5 – 2 mm, vizuálne sa tak priblížiac pôvodnej technológii zhotovovania šperkov liatím.(1968) Šperky vyrábal z mosadzného i alpakového plechu vysekávaním, vypilovaním a tepaním. Jednoduchšie tvary postupne dopĺňal o zložitejšie. Zdobenie vytváral prevažne razením alebo rytím.

V sortimente jeho výrobkov boli aj prstene, gombíky, ihlice do vlasov, brošne a spony srdcovitých, kotúčovitých a iných tvarov na mužské košele, mosadzné pracky na náramky, na kapsy a na zvonce. Osobitnú pozornosť pri výrobkoch z kovu venoval prackám na opasky i kapsy. Mali loďkovitý alebo hranatý tvar a bohaté ornamentálne zdobenie.

Zdobenie vychádzalo z regionálnych špecifík odpozorovaných zo starších originálov, ktoré však prispôsoboval svojim vlastným možnostiam a predstavám. Sortiment dopĺňal aj výrobkami z kože – kapsami, opaskami, puzdrami na nožíky, a vyrábal aj štylizované šperky osadené polodrahokamami.

Každé tri roky prezentoval svoju tvorbu na celoslovenskej výstave Tvorivé záujmy človeka v Ružomberku, kde získal roku 2005 ocenenie za kolekciu spôn na mužské košele. Pravidelne sa zúčastňoval jarmokov ľudových remesiel v rámci folklórnych slávností v Detve, vo Východnej i v Kežmarku. Navyše svojím dobovým odevom cechového majstra dotváral atmosféru tradičného Radvanského jarmoku v Banskej Bystrici či Dní majstrov ÚĽUV v Bratislave.

Titul majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroby z kovu mu bol udelený roku 2012 za zachovávanie pôvodnej výroby ľudových šperkov.

(Zdroj: Chruščová, K.: Krása mosadze. In: Remeslo, umenie, dizajn. 14, 2013, č. 4, str. 18 – 19.)