Narodila sa a vyrastala v obci Švábovce neďaleko Popradu a už v detstve boli pre ňu textilné techniky záľubou. Napríklad s tkaním na krosnách sa stretávala pri návštevách starej mamy v gemerskej obci Vlachovo. Cez Ľudovú školu umenia (ĽŠU) v Poprade ju túžba po výtvarnom vyjadrení priviedla na Strednú umeleckopriemyselnú školu v Košiciach s cieľom študovať grafiku. Nakoniec tu však...
Narodila sa a vyrastala v obci Švábovce neďaleko Popradu a už v detstve boli pre ňu textilné techniky záľubou. Napríklad s tkaním na krosnách sa stretávala pri návštevách starej mamy v gemerskej obci Vlachovo. Cez Ľudovú školu umenia (ĽŠU) v Poprade ju túžba po výtvarnom vyjadrení priviedla na Strednú umeleckopriemyselnú školu v Košiciach s cieľom študovať grafiku. Nakoniec tu však absolvovala odbor propagačné výtvarníctvo, vďaka čomu mohla spoznať širokú škálu výtvarných postupov vrátane textilných (šitá a paličkovaná čipka, makramé, tenerifa či tkanie na ráme).
Po skončení školy pracovala ako podniková výtvarníčka. Po skončení materskej dovolenky v polovici 90. rokov sa však do pôvodného zamestnania pre zánik podniku nemohla vrátiť. A tak roku 1996 začala spolupracovať s ÚĽUV-om ako výrobkyňa paličkovaných čipiek, až sa roku 2001 stala lektorkou textilných techník v jeho bratislavskom regionálnom centre remesiel. A kurzy rozmanitých tradičných textilných techník pre deti i dospelých v ňom vedie podnes.
Popri znalosti tradičných techník používaných v domáckej i remeselnej výrobe textilu na území Slovenska, čo ako autorka využila aj vo viacerých publikáciách v edícii ÚĽUV-u Škola tradičnej výroby a remesiel, si osvojuje aj textilné postupy z iných európskych i mimoeurópskych krajín. Znalosti a zručnosti nadobúda najmä sama štúdiom literatúry a zdrojového materiálu napríklad pri odbornej príprave na kurzy, ktoré vedie. Takto sa naučila tkať na krosnách, tkať tkanice ihlou i na doštičke, tkať na kartičkách i sieťovať. No neuzatvára sa len v okruhu textilných techník; zaujímajú ju aj prírodné pletivá, drôt alebo spájanie textilu s inými materiálmi, napr. pri zdobení kraslíc textilnými materiálmi. Všetky tieto tvorivé schopnosti nadobudla a rozvíjala v kurzoch ÚĽUV-u, ktoré absolvovala.
Z textilných techník využíva v najväčšej miere – najmä v autorskej tvorbe – paličkovanie čipiek. K tejto technike ju inšpirovala publikácia o Elene Holéczyovej, ktorú vyhrala ešte ako žiačka ĽŠU. Základy paličkovania si osvojila ako pätnásťročná podľa knihy Márie Trandžíkovej Paličkujeme a intenzívne sa mu venuje od roku 1996. Podľa vlastných návrhov dodnes vytvorila viacero kolekcií obrusov a prestieraní, a to aj s čipkami asymetrických tvarov. Ďalšie čipky boli súčasťou dekoratívnych vankúšov a odevov a vytvorila aj celopaličkované odevné textílie, dekoratívne prikrývky a šperky. Medzi jej paličkovanými prácami možno nájsť aj veľkonočné a vianočné ozdoby, betlehemy, pozdravy na rôzne príležitosti.
Pri tvorbe čipiek sa inšpiruje rôzne. Mnohokrát jej stačí len určený tvar alebo funkcia čipky, paličkovať však vie aj na zadanú tému, čo dokázala na mnohých čipkárskych súťažiach. A silným zdrojom inšpirácie sú pre ňu čipky z tradičných čipkárskych oblastí Slovenska. Pri ich poznávaní – tak ako pri iných textilných technikách – postupuje cestou praxe, držiac sa zásady, že technologickú i výtvarnú stránku možno najlepšie spoznať priamo pri tvorbe, teda zhotovením kópie alebo pletením jej prvkov.
S paličkovaním úzko súvisia aj jej aktivity v oblasti navrhovania a tvorby foriem na pletenie čipiek. Tak ako v autorskej tvorbe, aj tu uprednostňuje pásikovú čipku pred mnohopárovou, keďže sa s ňou dá ľahšie pracovať aj začiatočníkovi. Vytvorila súbor foriem Rohy v gemerskej čipke (2006) a navrhla aj súbory predlôh Liptovská čipka I a ll (2009). Pri navrhovaní foriem využíva popri kresbe rukou aj počítač. Tieto jej znalosti boli zúročené aj v publikáciách ÚĽUV-u o paličkovaných čipkách.
Jarmila Rybánska spája individuálnu tvorivosť s tradíciou ručnej produkcie textilu na Slovensku. Jej vklad do rozvoja súdobej textilnej ľudovej umeleckej výroby na Slovensku je už dnes významný. Aktívne odovzdáva svoje znalosti a zručnosti formou priamej komunikácie, overenej v tomto segmente kultúry stáročiami, na najrôznejších podujatiach spojených s tradičným textilom. Za všetky svoje aktivity bola roku 2001 ocenená titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby v odvetví paličkovanej čipky. Je tiež členkou záujmového klubu Priadky pri Regionálnom centre remesiel ÚĽUV-v Bratislave a členkou Klubu paličkovanej čipky Okolok pri Dome kultúry Zrkadlový háj v Bratislave-Petržalke.
(Zdroj: Zajonc, J.: Z nití tvorivosti a tradície – Jarmila Rybánska. In: Remeslo, umenie, dizajn. 13, 2012, č. 2, s. 16 – 19.)