Výrobca sa výrobe lubových košíkov venuje od roku 1949. Skúsenosti s pletením košíkov získaval od starého otca a potom aj otca. Po nich zdedil aj náradie, ktoré používa pri práci s lubmi. Svoju mladosť, ale aj čas dospelosti prežil na holiach ako bača. Popri pastierstve sa všetci chlapi v jeho rodine venovali hre na fujare alebo píšťale. Koše Šavrtkovcov boli svojho času široko-ďaleko známe svojou kvalitou. Práci s lubmi sa venovali predovšetkým počas zimy, keď nebolo na salaši roboty. Vtedy si vedeli vyrobiť aj pracky z mosadzného plechu na remene zvoncov alebo vyrezávali črpáky, formy na oštiepky či riad potrebný na salaši.

Výber vhodného materiálu na výrobu lubového koša prebieha v hore alebo pri vode. Za najvhodnejší čas na zber suroviny považuje zimné mesiace. Luby si pripravuje, ako jeho predkovia, starým osvedčeným spôsobom. Drevo spracováva najčastejšie naparené v upravenej starej chlebovej peci. Čerstvé drevo používa menej často, keďže sa neštiepa tak dobre ako po parení. Drevo štiepa na starodávnom oberučnom stolci špeciálnym nožom. Na jeden kôš sa snaží napárať lubky rovnakej hrúbky. Na výrobu lubkov najčastejšie používa javor, jaseň, ale aj brest, dub, čremchu, smrek, šípku, liesku či rakytu. Zhotovuje viacero typov košov – na zber húb, na nosenie polien ku kozubu, ošatky, ale aj také, ktoré možno niesť na chrbte (chrbtovje). Okrem toho má v portfóliu tácky, menšie košíčky do kostola na oferu, lustre, ba dokonca i kŕmidlá pre vtáčiky. Okrem lubových košov ovláda aj techniku výroby korienkových košov. Záľuba vo výrobe košov zo štiepaných lubov zostala Floriánovi Šavrtkovi aj v dôchodkovom veku.

V roku 2020 mu bol udelený titul majster ľudovej umeleckej výroby v oblasti výroby z lubov.

Zdroj: Mizeráková M.: Verný odkazu predkov, RUD 1/2021