Vyrastala i žije v Čiernom Balogu, kde tkanie na krosnách bolo bežnou ženskou prácou. Všetky techniky známe v regióne sa naučila od mamy. Tradičné balocké tkaniny charakterizovala skromnosť vo vzoroch i farebnosti. Jednoduché pásiky (prietky) červenej, prípadne modrej farby prerástli do bohatších preberaných vzorov až neskôr.
Po štúdiu na zdravotnej škole dlhé roky pracovala ako zdravotná sestra v zubnej ambulancii a ku tkaniu sa opäť vrátila až na dôchodku. Tkala prikrývky, obrusy, utierky obyčajnou plátnovou väzbou, skromne zdobené farebnými pásikmi a jednoduchým preberaním. Roku 1989 však spoznala ažúrové tkanie, typické pre oblasť Trebišova, a v ňom sa našla. Impulzom bol televízny dokument, kde tento druh tkania predvádzala tkáčka z Rejdovej. Keďže tradičné balocké vzorovanie jej prišlo oproti tomuto monotónnejšie, rozhodla sa čím skôr vycestovať do Rejdovej a spomínanú tkáčku vyhľadať.
Vďaka jej ústretovosti a ochote sa veľmi dobre oboznámila s technológiou ažúrového tkania. Ako prvé si osvojila guľôčkové vzory, ktoré začala uplatňovať v kombinácii s jednoduchou ažúrkou v pásových zoskupeniach rôznych šírok. Po návrate z Rejdovej domov dotkala všetko balocké, čo mala napnuté na krosnách, definitívne dokončila tkaniny s preberanými vzormi a začala sa naplno venovať ažúrovému tkaniu.
S ažúrovými textíliami mala od počiatku úspech a aj okolie ich vnímalo ako nové a neopozerané. Výrobky i ukážky tkania prezentovala na jarmokoch a folklórnych festivaloch, výstavách i súťažiach a získala za ne viacero diplomov a cien. V tých časoch tkala zväčša z bielych a zo žltých ľanových a bavlnených nití a spôsob ukončenia textílií riešila jednoduchým vystrapením.
Nové obdobie jej tvorby nastáva po zoznámení sa s výtvarníčkou ÚĽUV-u Jankou Menkynovou. Prvý raz sa stretli roku 2007 na festivale v Heľpe. Výtvarníčku na ažúrových vzoroch Amálie Schönovej upútal ľanový materiál, technická bravúra a veľká dávka vkusu, ktorý charakterizoval všetky jej výrobky. Nasledoval výber kolekcie na hodnotenie výtvarnej komisie ÚĽUV-u, ktorá zasadá dva razy ročne. Odozva bola veľmi dobrá a systematická spolupráca Amálie Schönovej s ÚĽUV-om, ktorá sa naštartovala, pretrváva dodnes.
Janka Menkynová poradila tkáčke zredukovať množstvo vzorov, neukončovať prikrývky vystrapením, ale zapošitím, komponovať vzory po celom obvode prikrývok a umiestňovať jednotlivé motívy v ploche, nielen tkať ich od kraja po kraj. Technicky vyspelej Amálii Schönovej stačilo vzory nakresliť a ona si ich už presne rozrátala a bezchybne utkala sama. Problém jej nerobilo ani udržanie šírky tkaniny a pravidelnosti okrajov, čo je pri ažúrovom tkaní náročné. Začala vytkávať solitérne geometrické motívy a umiestňovať ich do plochy, naučila sa používať a kombinovať farebné pruhy a najmä neprezdobovať textílie. Všetko šlo plynulo a spolupráca s ÚĽUV-om ju tvorivo pohltila naplno, keď na mysli mala v počiatkoch len ažúrové tkanie.
Za svoje majstrovstvo v oblasti tkania bola roku 2010 zákonite ocenená titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Chlupová, A.: Amália Schönová – ažúrové tkaniny v novom prostredí. In: Remeslo, umenie, dizajn. 12, 2011, č. 3, str. 14 – 15.)