Venoval sa výrobe tradičných majolikových výrobkov z obasti západného Slovenska ako Modra a Dechtice. Inšpiroval sa vzormi starých Habánov, neustále hľadal nové vzory, technologické možnosti, nové farebnosti, experimentoval s farbami a glazúrami, len aby našiel ten najlepší odtieň. Zhotovoval si sám keramické pece na pálenie tovaru. Svojho času mal vo dvore domu v Siladiciach postavenú kaselskú pec na výpal drevom, v ktorej skúšal aj zadymovanú keramiku. V mladosti pracoval v Slovenskej ľudovej majolike v Modre, vtedy sa venoval aj figurálnej plastike (Adam Pranda: Súčasní modranskí figuralisti) Desať rokov viedol praktický výcvik na SOU Pezinok. Neskôr ako spoluzakladateľ výroby majoliky v Siladiciach až nakoniec sa osamostatnil a spolu s manželkou Antóniou vyrábal pre ÚĽUV širokú škálu tradičných úžitkových aj dekoratívnych majolikových výrobkov. Vychovali štyri deti, všetky prirodzene zasvätili do tajov výroby keramiky. Titul ľudový umelecký výrobca mu bol udelený v r. 1981. So svojou tvorbou sa zúčastnil viacerých spoločných i samostatných autorských výstav v múzeách Bratislava, Martin, Nitra, Trnava, Hlohovec, M. S. Piešťany. V roku 2009 získal osvedčenie o kvalifikácii majster ľudovej umeleckej výroby, in memoriam, v odvetví keramiky, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.