Obrázky Michala Škrovinu majú vlastnú poetiku založenú nielen na výbere námetov, ale hlavne na spôsobe ich stvárnenia. Vyznačujú sa príjemnou a niekedy až prekvapujúcou farebnosťou. Jeho obrázky sú autorsky tak charakteristické, že sú nezameniteľné s inými autormi. Inšpiruje sa nielen tradičnou slovenskou maľbou na skle, z ktorej čerpá hlavne technicky, ale aj z ľudového umenia iných krajín i z insitného maliarstva. Je aktívny od roku 1970. S ÚĽUV-om dlhé roky spolupracoval aj ako lektor pri výučbe maľby na sklo. Svoje diela prezentoval na výstavách a podujatiach doma aj v zahraničí – Slovenská ľudová tvorba v Paríži (1982, 1993), Dejiny Európy vo výtvarnom umení v SNM v Bratislave (1985), v SNG vo Zvolene (1985), v Čadci (1988), vo Východnej (1989) v Trenčíne (1993), v Malokarpatskom múzeu v Pezinku (1999). Patrí k výrazným predstaviteľom insitného umenia na Slovenskua a jeho diela sú zastúpené z zbierkach mnohých múzeí a galérií Slovenska – Slovenské národné múzeum v Bratislave, Slovenská národná galéria v Bratislave, Oravská galéria v Dolnom Kubíne,… Svoju tvorbu pravidelne prezentuje aj počas Dní majstrov, konajúcich sa každoročne v Bratislave.

„Michal Škrovina sa už natrvalo zapísal do novodobých dejín slovenskej maľby na sklo a tým aj v iných európskych krajinách, kde svoje práce vystvavoval. Tento povolaním inžinier architekt sa k maľbe svojich obrazov dostal – možno povedať – nielen samočinne, ale cez istý druh vnútornej prípravy. Spočívala sprvu v znalosti slovenského materiálu malieb na skle, ale budovala aj na dobrej znalosti stredoslovenského vidieka, najmä toho v okolí jeho rodného mesta. Spoznal sa tam vo svojej mladosti s mnohými typickými postavičkami, ktoré sa napokon, aj s ich menami, dostali ako aktéri aj do jeho obrázkov. Ďalšia, možno podvedomá príprava spočívala v návštevách múzeí a galérií doma i v cudzine. V Škrovinových maľbách je zúročené všetko to, čo si predsavzal. Stvárnil pôsobivé výjavy zo slovenského vidieka a život jeho ľudí v osobitých príbehoch a variáciách, spracované v letnej i zimnej atmosfére, podáva ich s osobitým, svojským, originálnym rukopisom a maľbou tvárí i detailov, hnedočerveno kontúrovaných. Jánošíkovské témy sú podané viac humorne než vážne. Na prvých obrázkoch sa častejšie než potom objavovali aj náboženské – biblické motívy, ako Posledná večera, v nezvyčajnom kruhovom podaní nazeranom akoby z vtáčej perspektívy, či motív Jonáša a veľryby alebo Adama a Evy. Farebnosť Škrovinových obrazov je sýta a pôsobivá. Obrázky tohto maliara sú bez kvetinového dekoru, ktorý by do nich ani nezapadol a zrejme by sa len ťažko stal súčasťou deja a kompozície. Michal vytvára osobité umenie. Neustále sa usiluje oživovať techniku maľby na sklo a zároveň dávať svojim obrázkom celkom nový obsah, zabezpečovať im originálnu, autorskú podobu.“

(Zdroj: Pišútová, I.: Maľby na skle. Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2010)

V roku 2001 získla významné ocenenie majster ľudovej umeleckej výroby v oblasti podmaľby na sklo.

Popri tvorbe podmalieb na skle sa venuje aj práci s drevom – vyrezávaním pohyblivých i statických postavičiek, vtáčikov či iných drobných podivuhodných stvorení. Svoje obrazy na skle vždy dotvára originálne a vlastnoručne vytvoreným rámom.

Prierez tvorbou Michala Škrovinu je publikovaný v knihe Marty Pastierikovej: Michal Škrovina, Príbehy z môjho života, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2008