Vajnory vždy žili tradičnou ľudovou kultúrou. V súčasnosti ju pomáha vytvárať aj Viera Slezáková, ktorú miestne tradície chytili za srdce ešte ako školáčku, keď vajnorské ženičky predvádzali žiakom zdobenie kraslíc. Odvtedy aplikuje vzory na vajíčka sama, vychádzajúc z tradičnej miestnej florálnej (kvietky, lístočky, púčiky, ružičky) i živočíšnej ornamentiky (vtáčiky). Dnes na výrobu kraslíc používa tradičný vajnorský materiál kaučí (sitinu), kraslice však obliepa aj farebnou perlovkou a posledné roky ich zhotovuje tiež kombinovaním perlovky s maľovaným vajnorským ornamentom.
Zdobí slepačie, kačacie, husacie aj pštrosie vajcia. Spočiatku vyrábala doma pre známych a pre rodinu, neskôr začala spolupracovať aj s ÚĽUV-om. Výtvarníčka ÚĽUV-u Janka Menkynová jej na prvom stretnutí poradila zredukovať počet farieb a vyskúšať kraslice v decentnejšom ladení. Aj na základe toho dnes Viera Slezáková kombinuje na kraslici svetlejšie a tmavšie tóny jednej farby (tón v tóne) alebo používa kontrastnejšie kombinácie pár farieb, napríklad žltej s červenou alebo so zelenou.
Maľovaný vajnorský ornament, charakteristický osovou súmernosťou, rozvíja popri krasliciach aj v ďalších oblastiach. Pre deti pripravila dve maľovanky s najtypickejšími miestnymi vzormi (vajnorský pelikán, vtáčiky, klásky, kvetinky, ruže, včeličky, hrozno atď.) a popritom maľuje ornamenty aj na drevené lopáriky, šperkovnice, kolísky, nábytok, ba dokonca aj na múry, ako bolo zvykom vo Vajnoroch kedysi. Jej veľkorozmerné realizácie možno vidieť napríklad na maľovanom štíte nového vajnorského kultúrneho domu, ktorý je výsledkom spoločnej práce troch umelcov, alebo na dvoch stenách s rozmermi 6 x 2 metre v pivnici jedného súkromného domu, kde maľovala vzory v modernejšom výraze bielou farbou na betónový podklad.
Pri všetkých činnostiach si výzdobu komponuje sama na základe zažitého, videného, precíteného. Do tradičnej formy tak vnáša svoj vlastný postoj, svoj rukopis, svoju kompozíciu. Sloboda, ktorá z takejto tvorby plynie, je tým, čo ju baví a napĺňa. Nedokázala by totiž a ani nechcela kopírovať iných.
Posledné roky sa venuje aj paličkovanej čipke. Pri nej sa zameriava predovšetkým na tvorbu čipiek ako krojových súčiastok – či už na zásteru, na fiertoch, alebo na rukávce.
Súčasnú atmosféru Vajnor vo veľkej miere určuje činnosť mnohých spolkov, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti tradičnej kultúry (paličkovanie, vyšívanie, zdobenie kraslíc, výroba korbáčov pred Veľkou nocou, hudobný a tanečný folklór, čepčenie neviest na svadbách, dychovka, ochotnícke divadlo). Aktívnou členkou jedného z nich je aj Viera Slezáková. Svoje vedomosti a zručnosti odovzdáva deťom, mládeži i dospelým napríklad ako lektorka Letnej školy vajnorských tradícií vp Vajnoroch, ale aj v neďalekej Bratislave ako učiteľka na základnej škole i ako lektorka detských veľkonočných tvorivých dielní v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV.
Výtvory svojej práce prezentuje nielen na Slovensku, ale napríklad aj na výstavách v Rakúsku, prezentujúc a uchovávajúc tak odkaz našich ľudových tradícií aj za hranicami vlasti.