Rodák z Banskej Bystrice, povolaním konzervátor Horehronského múzea v Brezne. Ľudovoumeleckej výrobe sa začal venovať roku 1978. Od dreveného riadu postupne prešiel k bábkam bábkového divadla, k figurálnej plastike a k ďalším predmetom výrobného sortimentu (opaskov, pastierskych káps), z ktorého svojou ojedinelosťou vystupujú točené figúrky – hračky. Vyrába široký sortiment ľudových hudobných nástrojov – od rôznych píšťaliek cez signálne a zrážacie nástroje, fujary až po gajdy. V poslednom desaťročí zasiahol i do tvorby exteriérovej figurálnej plastiky, ktorá vychádza z tradičnej ľudovej tematiky. Nositeľ ceny Instrumentum excellens zo Súťaže výrobcov ľudových hudobných nástrojov na FSP v Detve za štýlovosť predloženej kolekcie ľudových hudobných nástrojov (1982) a za kolekciu signálnych nástrojov (2002).Literatúra: Sokolová, V.: Práce na niekoľko životov. In: Národná osveta 11-12/97, s. 46-47. Šoka, M.: Jozef Slivka päťdesiatnikom. In: Múzeum 4/97, s. 48.