Oľga Štepániková-Bujnáková získala výtvarné vzdelanie  na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe na oddelení návrhárstva a umeleckých techník v rokoch 1929 – 1936. Počas štúdia strávila jeden školský rok (1932/1933) na Central School of Arts and Crafts v Londýne. Viaceré zdroje spomínajú jej pôsobenie na Škole umeleckých remesiel v Bratislave (1936 – 1941), pravdepodobne však šlo o učňovské školy, keďže ŠUR zanikla v roku 1939. V UĽUV-e pracovala v odvetví zveľadovania ľudovej výroby na textilnom oddelení ako návrhárka v pletiarstve. Venovala sa pletiarstvu z každého materiálu (textil, prútie, kukuričné šúpolie, slama a iné). V prvých rokoch navrhovala odevné súčiastky pre družstvo Detva, napríklad ľahké blúzky a detské šaty z etamínu zdobené vyšívaním. Koncom štyridsiatych rokov realizovala pletené papuče s plstenými podrážkami. Návrhy papúč boli inšpirované tradičnými ľudovými doplnkami obuvi, konkrétne kopytciami. Na ich výrobu používala ovčiu vlnu. Okrem papúč používala vlnené vlákno aj na opletenie fliaš. V oblasti prírodných pletív sa venovala rôznym úžitkovým predmetom. Vytvorila celý rad návrhov na kabelky, košíky, obaly na poháre. Na návrhoch sa ukázala jej nápaditosť a kreativita pri hľadaní nových tvarov. Na prestieraniach sa prejavuje záujem o ľudovú výšivku a čipku. Okrem prestieraní navrhovala ďalšie doplnky k stolovaniu, ako boli šúpoľové krúžky na servítky a obaly na rôzne nádoby. Rovnako ako pri použití vlny experimentovala s kombináciami prírodných vlákien so sklom. Využívala spojenia hustejšieho s jemným opletaním. Zaujímavé sú riešenia opletania termosiek, k vytvorenému obalu sa pripevnilo uško na praktické nosenie. Bujnáková zo šúpolia navrhovala nielen úžitkové predmety na stolovanie, ale aj topánky, odevné doplnky ako opasky či gombíky.

Zuzana Zelníková

ÚĽUV 1945 – 1989, Remeslo so značkou