Už počas detstva prejavoval záujem o ľudové umenie. V Hornej Štubni, kde ako chlapec žil, dlhé hodiny pozoroval pri práci ľudového rezbára a kamenára Mateja Čupca. A nezostalo len pri pozorovaní – ako mládenec sa pokúsil vytvárať prvé kamenné plastiky aj on sám.
Nasledovalo pozvanie Osvetového ústavu v Bratislave na prvé týždňové sympózium, ktoré odborne viedli profesionálni umelci. Zúčastnil sa aj ďalších a na každom vytvoril niečo z kameňa. Až do chvíle, kým neprišla pozvánka na sympózium ľudových umelcov na Záhorí, ktoré viedol sochár Michal Zdravecký. Účastníci však nenašli vhodný kameň na prácu, a tak padol návrh skúsiť robiť s hlinou. Tu sú ukotvené jeho prvé dotyky s týmto materiálom.
Skúsenosti, ktoré časom pri práci s hlinou nabral, zberateľský obdiv k fajkám a túžba mať fajku podľa vlastných predstáv uňho vyústili až do rozhodnutia fajky z hliny vyrábať. Nebol síce veľký fajčiar – ako chlapec skúšal s kamarátmi fajčiť suché lístie, no fajka si ho získala roku 1968 na základnej vojenskej službe, keď začala práve prichádzať do módy. Ako sám vraví, najskôr fajčili dôstojníci, potom sa osmelili aj poddôstojníci a nakoniec dostali túto možnosť aj oni ako radoví vojaci. A tak sa mu fajka spája práve s týmto obdobím života, keď sa chodbami kasární všade šírila vôňa voňavého tabaku.
Na výrobu fajok si naštudoval odbornú literatúru, navštívil starých fajkárov, ale postup si aj tak zvolil originálny. Hlinu na fajky nemodeluje. Pracuje s kusom vyschnutej hliny, tvarujúc ju malými nožíkmi a dlátkami, ktoré si sám vyrobil. Fajky vypaľuje u akademického sochára Petra Bukovského, vďaka ktorému vyriešil problém počiatočného praskania hlavíc, konkrétne vsádzaním dreveného pipasára do hlinenej hlavice pomocou tesniaceho korku. Vypálenú hlavicu napúšťa šelakom alebo farbí glazúrami. Pipasáre vytáča na tokárni, najčastejšie z orecha, zo slivky alebo z čerešne. On osobne odporúča fajčiť fajky s dlhšími pipasármi, pretože dokonalejšie schladzujú dym, ktorý sa aj zachytáva na ich stenách.
Jeho autorský rukopis je výrazný, fajky sú si podobné, ale každá je originál. Na hlaviciach najčastejšie stvárňuje poľovnícke námety s miniaturizovanými hlavami jeleňa, kanca, kamzíka, medveďa, veveričky alebo s reliéfnymi obrazmi orla či tetrova. Pre rybárov sú určené fajky s hlavicou v tvare ryby. Fajku jednoducho miluje – je preňho symbolom pohody a tvorivého premýšľania.