Je dcérou kožušníka a vyučila sa v kožušníckej škole v Dobšinej, s praxou u novobanského kožušníckeho majstra Vojtecha Ditteho, ktorý začiatkom 70. rokov spolupracoval aj s ÚĽUV-om. Po skončení školy roku 1980 sa zamestnala v zákazkovom kožušníctve, ktoré však začiatkom 90. rokov bolo zrušené. Popri zamestnaní absolvovala aj strednú odevnú školu. K tradičnému kožušníctvu sa dostala už popri zamestnaní sanitárky, keď ju oslovila práca detvianskeho kožušníckeho majstra Mikuláša Šufliarskeho. Počas mnohých návštev, ktoré spoločne s manželom uskutočnili u neho v Detve, ju postupne zasväcoval do tajov tradičnej kožušníckej výroby a získané vedomosti skombinované s jej odborným vzdelaním z nej spravili špičkovú kožušníčku.

Ako sama vraví, každý región mal v minulosti iný kožúšok, aj preto sa snaží verne zachovať ich vzorovú bohatosť a rôznorodosť, ako aj tradičné postupy práce. Vedie ju predovšetkým láska k tradičnému remeslu a vedomie, že dnes je u nás málo kožušníkov. A takisto spokojnosť ľudí, ktorým pomohla ľuďom zachovať súčasť ich kroja. Mnohokrát ľuďom zrekonštruuje aj rozsypaný kožuštek, na ktorom vidno už len vpichy. Strih kožúška dokáže určiť voľným okom a od oka prispôsobuje aj veľkosť ornamentov, tiež od oka, za čo vďačí svojim bohatým praktickým kožušníckym skúsenostiam.

Už ako malé dievča vedela vyrábať kože, čomu naučila aj svojho manžela, ktorý dnes vykonáva túto časť spoločnej kožušníckej práce. Samozrejme, podľa priania zákazníka vie ušiť kožuch aj z kupovaných koží, ktoré sú oproti tým, ktoré vyrobili oni sami, predovšetkým lepšie zafarbené. S prísunom koží nemajú problém. Chovatelia oviec ich dnes pália – aj preto si môžu vyberať podľa toho, ako dobre je koža stiahnutá, prípadne si chodia ovce odierať sami. Manžel kože vyrába v kyseline mravčej. Pri výrobe irchu, či už z ovčiny, alebo z kozľaciny z vlastného chovu, necháva kože po vyčistení ešte 3 – 4 dni vo vápennom roztoku.

Kožušnícke remeslo by rada zachovala pre ďalšie generácie, ochotná je zaučiť prípadných záujemcov z obcí – vysvetliť im strihy, ukázať ornamentálnu výzdobu, základné stehy… Remeslo prezentuje pár krát do roka na veľkých remeselných jarmokoch, predovšetkým na Dňoch majstrov Úľuv-u, Radvanskom v Banskej Bystrice, ale aj na EĽRO v Kežmarku či Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve.