Ku krasliciam sa dostala už ako dieťa vďaka susede Márii Ďurdinovej, ktorá do Veľkej Čausy – vydatá z východoslovenského Čertižného – doniesla náročnejšie techniky zdobenia kraslíc. Pamätá si, že keď k nej prišla, vždy ju zavolala, aby jej pomohla farbiť výduvky vo farbách rozrobených v zaváraninových pohároch. Od roku 1960 Mária Ďurdinová spolupracovala s ÚĽUV-om a popri nej sa zdokonalili v zdobení kraslíc mnohé ďalšie obyvateľky Veľkej i Malej Čausy, medzi nimi aj Gabriela Matiašková, mama Gabriely Tadialovej. Po skončení školy pracovala Gabriela Tadialová ako administratívna pracovníčka v podniku Priemstav v Prievidzi, kde aj bývala. A hoci vždy, keď prišla za mamou na návštevu do Čausy, obdivovala jej prácu, nenašla si popri starostlivosti o rodinu čas na to, aby sa krasliciam začala venovať intenzívnejšie. Až roku 1980, aj pod vplyvom dobrého odbytu kraslíc vyrábaných pre ÚĽUV, ktoré sa vyvážali zväčša na export, sa rozhodla opustiť dovtedajšie zamestnanie a začala pracovať na plnú dohodu pre ÚĽUV. A hoci bývalí kolegovia, keď ich prišla pozrieť, stále neverili, že by to mohlo byť „seriózne“ zamestnanie, vytrvala pri ňom do dnešných dní.
Začínala batikovanými kraslicami, typickými pre čausianske ženy, no časom – pod vplyvom výtvarníčky ÚĽUV-u Janky Menkynovej – zaradili spoločne s mamou do svojho sortimentu aj kraslice oblepované geometrickými slamenými vzormi. Podobne na podnet výtvarníčky ÚĽUV-u začala so zdobením kraslíc reliéfnou voskovou technikou a neskôr, po roku 1989, aj perforovanou technikou.
Pri batikovaných krasliciach používa na vzorovanie parafín alebo včelí vosk, pri reliéfnom zdobení voskovaním voskové pastelky na farebný vosk a bielu sviečku s prímesou práškovej bieloby na biely vosk. Na oblepované kraslice využívala spočiatku ražnú slamu, časom sa jej viac osvedčila slama jačmenná, ktorá je mäkšia. Pri perforovaných krasliciach dozdobovaných reliéfnym voskovaním, ktoré sa prispôsobuje tvarom vyvŕtaných dierok, sú pre ňu typické kultivované kombinácie farieb.
Po roku 1989 nachádza po znížení odbytu kraslíc pre ÚĽUV odbytiská aj na iných trhoch. Vzory si aj v minulosti popri návrhoch výtvarníkov ÚĽUV-u často vymýšľala sama. A práve vytváranie rozmanitých vzorov je pre ňu popri farebnosti kraslíc najväčšou inšpiráciou na tvorbu. Vymyslené vzory vždy obmieňa, záleží na tvare a veľkosti vajíčka. No už vo chvíli, keď chytí vajíčko do ruky, vie, ako bude výsledný vzor vyzerať.
Za svoje majstrovstvo bola odmenená roku 2004 titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby. Aktívna je podnes a do tvorby inšpiruje aj svoje okolie – jej desaťročná vnučka (2018) má už dokonca vlastnú písanku so vzormi.