Už ako dieťa sa na dvore s bratom hrávali s otcovým zváračským náradím. Bavilo ho aj modelárstvo a taktiež si stále stružlikal z dreva, preto keď si po skončení základnej školy podal prihlášku na učňovský odbor stolárstvo, nebolo to prekvapením. Prijali ho však na umeleckoremeselné spracovanie kovov so zameraním na kováčske a zámočnícke práce a v rámci tohto odboru sa pod vedením majstra Ľubomíra Karenoviča vyučil za umeleckého kováča.
V škole získal základy a po absolvovaní vojenskej služby sa zamestnal ako kováč vo firme, ktorá vyrábala ploty. Našťastie pre jeho osobný rozvoj čoskoro nato ho na dva roky prijali do dielne veľkého nemeckého kováčskeho majstra Manfreda Bergmeistra v Ebersbergu. Základom práce v tejto dielni, kde boli na dvadsiatich zamestnancov štyria majstri, bola kvalitne odvedená robota. Netolerovali sa chyby, a preto nezáležalo, koľko hodín človek na zákazke strávil. Dôležitý bol vždy výsledok. Každý detail musel byť presne vypracovaný pri dodržaní starých kováčskych techník. Tu získal Jozef Tomčala množstvo skúseností, predovšetkým sa naučil nebáť reštaurátorstva, čo využíva podnes. Hodia sa mu predovšetkým tradičné kováčske techniky prebíjania, opaskovania či nitovania, na ktoré pri kontrole reštaurovania starých predmetov a ich súčastí veľmi dbajú pamiatkari. Pri iných prácach, ktorým sa venuje, najmä konštrukčných riešeniach, však využíva aj modernejšie zváranie plameňom, elektrikou, kysličníkom uhličitým či argónom, na čo má aj štátne skúšky.
Po návrate z Nemecka sa stal samostatným živnostníkom s vlastnou kováčskou dielňou. Sídli v Lehniciach neďaleko rodnej Dunajskej Stredy a venuje sa umeleckému reštaurovaniu krížov a starých mreží. Vyrába umelecké predmety z medi, napríklad gule a ornamenty pre kostoly, zo železa robí kované brány a nábytok, ale prispôsobiť sa vie akémukoľvek želaniu zákazníka. Najlepšie na odbyt idú v súčasnosti zariadenia do domov – zábradlia, mreže, brány.
Výrobkom pre ÚĽUV – miskám, tanierom, podnosom, kotlíkom, plastikám – sa venuje síce okrajovo, ale prácu na nich si o to viac vychutnáva. Spoluprácu s ústredím začal roku 1999, keď hlavná výtvarníčka Janka Menkynová hľadala umeleckého kováča na obohatenie sortimentu predajní ÚĽUV-u. Návrhy, ktoré mu dala urobiť, mali úspech a predmety sa dobre predávali, a tak ich cizelujúc v detailoch vyrába do dnešných dní. Popritom sa pravidelne zúčastňuje odborných podujatí organizovaných ÚĽUV-om, napríklad Dní majstrov ÚĽUV, súťaže Kruhy na vode, sympózia Kováčske dni vo Dvore remesiel roku 2004 či predvádzania remesla a lektorovania kurzov kováčstva v Regionálnom centre remesiel v Bratislave. Samozrejme, navštevuje aj špecializované kováčske akcie na hrade Červený Kameň, podujatie Brtnické kovadliny v českej Brtinci či Európske rómske kováčske sympózium v Dunajskej Lužnej.
Roku 2010 bol Jozefovi Tomčalovi za zachovávanie a rozvíjanie kováčskeho spracovania železa a výroby úžitkových predmetov z medi udelený titul majstra ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Čechmánková, N.: Jozef Tomčala – farebná hra s ohňom. In: Remeslo, umenie, dizajn. 12, 2011, č. 3, str. 11 – 13.)