S košikárstvom vyrastala odmalička popri otcovi Michalovi Kečkéšovi. Pochádzal z Jelšoviec pri Nitre z rodiny, kde sa všetci venovali tomuto remeslu. Do Trávnice sa priženil, pracoval v roľníckom družstve a počas zimy robieval košíky z vŕbového prútia doma. Prútie mával zasadené na roli a plietol v izbičke vedľa kuchyne. A tak malá Margita v rámci výchovy kedy-tedy okúsila aj „kvalitu“ prútia. No taktiež mala možnosť vidieť krásu tvorby, čo sa do nej natrvalo zapísalo.
Práve tri otcove košíky, ktoré po ňom uchovávala, boli na počiatku jej aktívneho košikárstva. Raz ich darovala nevestám a dcére, a keďže dcéra zatúžila po ďalšom, sľúbila jej, že jej taký spraví. Viac sa začala venovať výrobe po smrti manžela – aj kvôli zárobku, no základným motívom bola hlboko zakorenená láska k remeslu. Pri otcovi sa neučila konkrétne postupy, videla ho len pri práci. No keď začala skúšať pliesť, postupne sa jej vyjavovali zo spomienok otcove slová, ba i celé vety, ktoré pri pletení používal, a pomáhali jej zdokonaľovať sa v rôznych košikárskych technikách. Koľkokrát využila aj bužírku, aby si prúty nepolámala, kým prišla na spôsob pletenia.
Dnes, keď je v košikárstve aktívnejšia, si skúsenosti vymieňa už aj s inými košikármi, s ktorými sa stretne. Pracuje s lúpaným aj nelúpaným prútím. Prúty si nepestuje, hoci jeden rok ich aj vyskúšala zasadiť, no neujali sa jej. Získava ich z divo rastúcich vŕb v okolí. Kedysi rástlo veľa vŕb pri rieke Žitave, no po povodni roku 2010 boli mnohé pri regulácii brehov vytrhané. Lúpané prútie si chystá v auguste a bieli ho priamo na mieste zberu. To, čo nestihne olúpať na mieste, varí doma v zabíjačkovom kotle a taktiež šúpe. Nelúpané prútie používa na hospodárske koše, s ktorými aj začínala, no podľa jej slov ich ľudia potrebujú z roka na rok menej. Raz na žiadosť pána farára vyrobila dokonca aj prútenú monštranciu pre miestny kostol. Košíky z lúpaného prútia niekedy lakuje, podľa toho, aké sú požiadavky zákazníkov, ale vyskúšala už aj ochranu olejom.
Pletie zväčša v zime. Predávať na jarmoky nechodí, ľudia o nej vedia a produkcia sa jej minie doma. Rada však chodieva prezentovať košikárstvo deťom v okolitých školách.