Majsterka Ľubov Viazanková navštevovala umeleckú priemyslovku v Bratislave, odbor textil (výšivkárstvo, čipkárstvo, tkáčstvo), s ktorého tkaním i vyšívaním mala skúsenosti z rodinného prostredia na východnom Slovensku. Po skončení školy sa zamestnala vo výrobnom družstve Detva v Bratislave, kde ju prijali ako výtvarníčku a technologičku na zhotovovanie výrobkov zo slamy.

Počas materskej dovolenky začala vyrábať slamené predmety pre ÚĽUV, predovšetkým kraslice, ozdoby a drevené kazety oblepované slamou. Neskôr sa zamestnala v pletiarskom výrobnom družstve Avana v Stupave a po roku 1989 začala s realizáciou vlastných návrhov. Tie posielala na posúdenie výtvarnej komisii ÚĽUV-u a následne ich dodávala do predajní.

Používala žehlenú slamu a jej sortiment tvorili obrázky a pozdravy lepené na kartón a vianočné ozdoby. Pri zdobení kraslíc pracovala s menšími vzormi, než bývalo zvykom v ÚĽUV-e. Pri každom výrobku zachovávala vlastný štýl, nechávala sa viesť svojím momentálnym rozpoložením, pričom neustále hľadala nové vzorové variácie. Problémy nemala so zhotovením žiadneho výrobku, dokonca ani väčších sérií rovnakého typu, čomu sa priučila vo výrobnom družstve Detva, kde si vyskúšala popri výtvarnom a technologickom poradenstve aj praktickú výrobu predmetov, ktoré boli v danom čase žiadané na trhu. Vo všetkých jej výrobkoch sa zračila originalita, precíznosť a trpezlivosť.

Ako materiál používala ražnú slamu, dokonca aj na kraslice. Ražná slama jej vyhovovala svojou pevnosťou. Na kraslice používala jej jemnejšie časti, na ozdoby zas hrubšie. V roku 2007 jej bol udelený titul majsterky ľudovej umeleckej výroby.