Vyštudovala strednú pedagogickú školu a pracovala ako učiteľka v škôlke. Keď v dôsledku zdravotných komplikácií spojených s cukrovkou prišla o zrak, zmysel života našla v práci s hlinou.

Do prvého kontaktu s materiálom sa dostala u rakúskej výtvarníčky Reginy Breyer,  ktorá jej ukázala, že tvoriť môže napriek tomu, že nevidí. Neskôr absolvovala arteterapiu u Jaroslavy Šickovej Fabrici, ktorá ju motivovala, aby sa keramike venovala ďalej a pracovala aj s deťmi. Na kruhu sa naučila točiť sama, a keďže práca ju bavila, postupne začala vyrábať hrnčeky, misky a ďalšie úžitkové riady. V roku 2000 si otvorila živnosť na výrobu dekoratívnej a úžitkovej keramiky i prácu s ľuďmi. V roku 2001 spoluzakladala občianske združenie Keramiklub, ktoré organizovalo tvorivé dielne pre deti, dospelých, ale aj deti s mentálnym či zdravotným hendikepom či so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Po zrušení OZ si otvorila chránenú dielňu v nových priestoroch, v ktorej okrem výroby aj učí keramike. S prácou jej dlhé roky pomáhal manžel, ktorý bol jej pravou rukou v dielni i pri aktivitách spojených s administratívou,  prednáškami, výstavami a trhmi. Po smrti manžela jej vypomáha pracovná asistentka.

Jej úžitkové nádoby ručne točené na kruhu sú charakteristické baňatými tvarmi. Jej zručné prsty najčastejšie tvarujú hrnčeky, misky a vázičky, pričom každý kus je obohatený o jemnú špirálu vytvorenú v závere točenia na kruhu. Okrem toho sa venuje aj výrobe z plátov a modelovaniu, vytvárajúc rozmanité misy a ďalšie druhy výrobkov. Výzdobu obohacuje reliéfnymi úpravami, či už odtlačkami, alebo prilepovaným dekórom. Výrobky z vonkajšej strany často patinuje a z vnútornej strany glazuje glazúrami rôznych farieb.

Účastní sa rôznych festivalov a jarmokov ako: Dni majstrov, Radničkine trhy, Keramické trhy Pezinok, Otvorené dvory Fels am Wagram a ďalších. Prednáša o živote nevidiacich a v roku 2018 bol o nej natočený oceňovaný poetický dokument s názvom Sonja.