Ján Zeman z Durcovej Doliny pri Starej Turej, krásnej kopaničiarskej osady, sa dnes košikárstvu ako dôchodca venuje naplno. Denne aj dvanásť, štrnásť hodín, až niekedy uvažuje o založení odborov – osem hodín a dosť! To by však nemohol milovať čarovný svet pletenia tak, ako ho miluje.
S košikárstvom začal roku 1992. Dôvod bol prozaický – kúpa kravy, ktorej bolo treba kôš na sečku. Kolega železničiar mu jeden hneď skraja roka na Troch kráľov uplietol, teda nechal ho, aby si ho pod jeho dohľadom uplietol on sám, a tento zážitok si Jána Zemana podmanil. Začal vyhľadávať košikárov, rozhliadať sa po múzeách, zháňať informácie v knižniciach (v tých časoch nebol ešte internet), skúšať pliesť a v krátkom čase sa prepracoval k veľkej vedomostnej i praktickej košikárskej zručnosti. Dodnes si ju cibrí na mnohých regionálnych i celoštátnych podujatiach a tvorivých stretnutiach, ktorých je nielen účastníkom, ale aj dušou. Jednoducho rozvíjanie košikárstva je preňho všetkým.
Už na jar roku 1994 vysadil na deviatich ároch svoj prvý prútnik – dvanásťtisíc kusov sadeníc druhu amerikana si naň priniesol z Opavy. A postupne dosádzal ďalšie druhy a získaval s pestovaním čoraz väčšie skúsenosti. Košikárstvu sa venuje predovšetkým preto, že ho chce zachovať. Má z toho radosť, cíti slobodu, a to je všetko, čo potrebuje. Svojím nadšením a otvorenosťou však už „poplietol“ hlavy mnohým záujemcom z celého Slovenska i Moravy a dnes sú z mnohých hotoví košikári. Za štrnásť rokov absolvovalo jeho kurzy päťstopäťdesiat ľudí.
Ako však vraví, byť jeho žiakom, na to nestačí len prejaviť počiatočné nadšenie. Ak adept chce, aby ho zasvätil do ďalších úrovní košikárstva, po každej absolvovanej lekcii sa musí preukázať reálnymi výrobkami, ktorých zhotovovanie si na kurze osvojil. Až potom môže postúpiť ďalej. Samozrejmou súčasťou každej lekcie je dokumentácia detailne popisujúca výrobu konkrétneho produktu, ktorú si účastník odnesie so sebou domov. A ak chce, môže si proces výroby aj nafilmovať či nahrať.
Svoj základný kurz rozdelil Ján Zeman na tri lekcie – pletenie okrúhlej misky, hríbového košíka a opletanie fľaše. Technologické zvládnutie týchto troch výrobkov je podstatou košikárstva a z tejto bázy sa dá odraziť k ďalším výrobkom. Absolventovi všetkých troch lekcií udeľuje Ján Zeman titul košikára. A každému, kto popri pletení začne aj pestovať prúty a vyučovať košikárstvo, zas titul košikárskeho majstra. Ten zatiaľ udelil štyrom košikárom.
Každému, kto prejaví záujem, je ochotný venovať svoj čas a podeliť sa s ním o praktické skúsenosti s pletením i pestovaním materiálu. Veď kedysi znalosť košikárskej výroby na dedinách bola bežnou súčasťou života, preto s ňou netreba robiť tajnosti. Jediné, čo sa dnes počíta, je skutočný záujem človeka o pletenie. A keď ho niekto úprimne prejaví a pochopí, čo všetko vedie k upletenému košíku, je Ján Zeman najspokojnejší.
V spolupráci s ÚĽUV-om sa podieľal na Košikárskych dňoch vo Dvore remesiel roku 2003, je tiež autorom publikácie Košikárstvo, ktorá vyšla v edícii Škola tradičnej výroby a remesiel. Roku 2007 bol za svoje košikárske aktivity ocenený titulom majster ľudovej umeleckej výroby. Roku 2012 stál pri zrode Československého cechu košikárov, roku 2018 sa aktívne podieľal na založení Združenia košikárov Slovenska.