Jeho mama bola krajčírka a po nej zdedil zručnosť i vzťah k ručným prácam. Na pracovnom vyučovaní v škole rád vyšíval a vo voľnom čase si sám nachádzal vzory, podľa ktorých zhotovoval vyšívané obrazy, obrúsky, dečky. Vyučil sa za zámočníka a po celý život pracoval v Drôtovni v neďalekom Hlohovci. Tu spoznal manželku Helenu, s ktorou dnes tvorí nerozlučný remeselný tandem, a pričuchol k drôtu aj ako materiálu na umelecké vyjadrenie.

A tak keď roku 1994 predostrel nestor slovenského drotárstva Ladislav Jurovatý st. vedeniu Drôtovne Hlohovec svoj koncept výroby umelecko-úžitkových predmetov z drôtu, neváhal a prihlásil sa do vznikajúcej dielne. Ako sám vraví, majster Jurovatý si ich zobral do parády a za pol roka z nich boli hotoví drotári. Jozefa Zollera práca veľmi bavila, mal k nej vzťah, cítil sa v nej istý, keďže každý námet si vedel zhmotniť na výkrese a následne aj v samotnom výrobku.

Idyla trvala do roku 2000, keď sa pomery v podniku zmenili a zamestnanci drotárskej dielne zostali bez práce. Dva roky skúšal venovať sa drotárstvu spoločne so sestrou, ktorá tiež pracovala v Drôtovni a zostala bez práce, ale nedarilo sa im a svoju snahu roku 2002 ukončili. Už vtedy však Jozef Zoller premýšľal nad konceptom, čo všetko by si vyžadovalo samostatné podnikanie.

To, že drotárstvu sa venuje dodnes, je zásluha najmä jeho manželky Heleny, ktorá je mu v podnikaní od počiatku pravou rukou a vo všetkom stojí pri ňom. Podstatné je tiež to, že drotárstvo je pre oboch láskou, a keby sa mu nevenovali, neboli by šťastní. Vandrujú po jarmokoch a festivaloch, spoločne trávia čas v dielni nad výrobkami, zabezpečujú si ich povrchovú úpravu v neďalekej Starej Turej i odbyt po celej republike.

A v neposlednom rade cenná bola v začiatkoch samostatného podnikania pomoc výtvarníčky ÚĽUV-u Janky Menkynovej, ktorá sa drotárstvu venovala po celý svoj profesijný život a roku 2004 vyvzorovala leopoldovskému majstrovi originálne výrobky využívajúce techniku hustého vypletania. Misy, košíky, podložky, závesné ozdoby či vianočné stromčeky vychádzajúce s použitím tejto techniky spod rúk majstra patria k umeleckým vrcholom tohto remesla u nás. Jozef Zoller sa rád venuje aj tradičnej technike odrôtovania hlinených výrobkov, keď spevňuje pekáče i džbániky, ktoré dodával aj do už neexistujúcej Majoliky v Modre. Rád spraví hocičo – záleží na želaní zákazníka. Robota je totiž preňho dnes zábavou.

Príbeh manželov Zollerovcov je podnetný a hodný drotárskej histórie – v podmienkach materiálneho nedostatku sa im podarilo udržať sa už takmer dvadsať rokov na trhu len za pomoci vlastnej vôle a odhodlania. Bez lásky k remeslu a skromnosti, ktorá oboch zdobí, by to však určite nebolo možné.

Drôtovaniu priučil na staré kolená aj svojho otca, ktorý bol kedysi riaditeľom Drôtovne v Hlohovci, a nespočetné množstvo žiakov, pre ktorých robili ukážky výroby v školách po okolí. Všetky akcie, ktorých sa zúčastní, každú návštevu, ktorú prijme, zaznamenáva textovo i fotograficky v objemných kronikách, ktoré mali roku 2019 už štyri knihy.

Zdroj: Mikolaj, Tomáš: Majstri nového milénia [online]. Bratislava: Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2020 [cit. 2024-05-29]. Dostupné na: https://uluv.sk/kniznica/digitalna-kniznica/.

Roku 2016 mu bol za jeho dlhoročné zásluhy udelený titul majstra ľudovej umeleckej výroby v odvetví drotárstva.