Paličky a čipka trochu inak

Paličky a čipka trochu inak

Ľubica Hustá

Prieskum na VŠVU je vždy očakávaným vyvrcholením semestrálnej práce študentov, ale aj pedagógov. Napātie vrcholí a medzi jednotlivými ateliérmi rastie zdravá rivalita. Túto zimu patrili semestrálne práce z ateliéru voľnej textilnej tvorby, ktorý vedie doc. Eva Cisárová-Mináriková, medzi najzaujímavejšie. Študenti, teda v tomto ateliéri skôr študentky, už dlhodobo dokazujú, že textil je rovnocenný a aktuálny vyjadrovací prostriedok v „kolektíve“ ostatných súčasných výtvarných techník. Témou pre „tretiačky“ bola kresba inoväťou, srieňom, námrazou na zamrznutom okne. Študentky sa mali vyjadriť prostredníctvom paličkovanej čipky, mohli využiť rôzne materiály, výsledok mal byť skôr nefarebný, presnejšie, vo farbách zimy. Inšpirácia bola neobmedzená. Na ukážku sme vybrali práce troch študentiek, ktoré boli svojráznou a originálnou interpretáciou témy.

Katedra textilu na VŠVU vznikla v roku 1995, keď sa oddelila od Katedry úžitkového umenia. Katedra sa ďalej delí na ateliér textilného dizajnu, ateliér odevného dizajnu, a už spomínaný ateliér voľnej textilnej tvorby (s kurzom reštaurovania textilu), kurz textilu a kurz kresby. Študenti majú v rámci katedry možnosť prestupu na rôzne oddelenia, čo umožňuje prirodzené rozvinutie kreatívnej komunikácie medzi ateliérmi. Jednou z priorít v koncepcii výučby v ateliéri voľnej textilnej tvorby je zvládnutie tradičných technológií spracovania textilu a ich následnej transformácie do voľnej tvorby. Autorka koncepcie doc. Eva Cisárová-Mináriková hovorí: „Textil ako špecificky materiálová záležitosť vyžaduje osobité uchopenie, a to je neodmysliteľné od pochopenia jeho jedinečnosti v priereze historického vývoja z hľadiska materiálu aj z hľadiska techniky. Ak je študent prinútený zamyslieť sa nad tým, čo ho z naučených techník osloví, vytvára si pevnejší a intímnejší vzťah k materiálu, a to sa odrazí v sebavedomejšom posune do voľnej tvorby.“

Eva Holubíková sa vo svojej práci inšpirovala prírodou. Zaujali ju listy stromov, ktoré v zime miznú a iba niekoľko ich zamŕza a pomaly odumiera na konároch stromov. Tému listu interpretovala upaličkovaním ich tvaru a typického žilkovania. Biele ľahké, krehké, skoro transparentné listy potom nechala „ožiť“ na skutočných holých konároch stromov. To bola len jedna z inštalácií, ktoré prostredníctvom fotografií z jej zimnej krajiny predviedla na prieskume. Ďalšou interpretáciou bolo využitie synonyma listu (stromu) a listu (korešpondencie) ako prostriedku komunikácie medzi nami. V telefónnom zozname našla niekoľko mien, ktoré v nej evokovali zimu, a nič netušiacim adresátom zaslala v listoch svoje listy. A následne očakávala odpoveď. Pôvabná poézia bez slov.

Zuzana Ordódyová nadviazala svojimi prácami komunikáciu s majstrami historickej maľby. Vybrala si fragment jedného zo zimných výjavov maliara Pietera Bruegela st. a slávny obraz Čipkárka od Jana Vermeera van Delfta. V prvom prípade zasadila vybratý fragment kópie maľby do akoby zamrznutého okienka. Namiesto námrazy okienko pokrýva čipková osnova (vyvāzovaný reliéf) a v strednej časti je akýsi otvor. Ako keď horúcim dychom roztopíme námrazu, aby sme videli, čo sa odohráva vonku. Za jej oknom ožíva výjav z nádherného Bruegelovho obrazu, výjav, ktorý sa akoby zrazu odohrával práve teraz. Už len nájsť dvere a vybehnúť pozrieť sa von. Rovnako vtipná je aj sústredená Čipkárka, „kolegyňa“, ktorej pod namaľovanými rukami zrazu vzniká skutočná čipka, ktorá veselo rastie do priestoru a zdá sa, že bude narastať a narastať, až kým čipkárka nevstane a neodíde. Ilúzia a hra.

Katarína Mácová predstavila priestorové objekty. Východiskom bola technológia paličkovanej čipky z plátienka, tú pretransformovala do lyka. Jednoduchým skladaním vytvorených vrstiev vznikli akoby ľadové kvety, chladné a aristokraticky čisté. Opať inšpirácia prírodou. Nainštalovala ich na drevenej podlahe priestranného a teplého interiéru, ale aj na dne akvária, akoby na dne morskom. Sofistikované v materiáli, povrchovej kresbe a štruktúre tak zrazu rozkvitli pod jej rukami. Jej objekty majú blízko k pomyselnej hranici medzi dizajnom a voľnou výtvarnou tvorbou.

ÚĽUV