Redakcia
- Aké zdroje vy ako textilná výtvarníčka nachádzate v tradičných remeselných technikách spracovania textilu?
- Ako vnímate súčasnú textilnú tvorbu na Slovensku?
akad. mal. Iveta Miháliková
Počas mojej doterajšej profesionálnej praxe textilnej výtvarníčky (od r. 1988) som sa snažila využívať možnosti textilu ako samostatného výtvarného média v čo najširšom spektre. Moja textilná výtvarná reč je preto pestrá. Neuzatvára sa do jedného štýlu či techniky. V striedaní prístupov k textilnému materiálu a technikám vidím jedno veľké, pre výtvarníka inšpirujúce teritórium, na ktorom možno donekonečna hľadať nové a nové výtvarné riešenia. Cez ich objavovanie som vo svojej práci prešla od tvorby textilných objektov a závesných experimentálnych tapisérií až po textilné miniatúry, kde som uplatnila okrem autorských techník aj voľnejšie poňatie tkanín na ráme, šitú čipku či strojové a ručné šitie. Popri experimentálnom textile som na medzinárodných papierových sympóziách mala možnosť zaoberať sa aj možnosťami papiera, ktorý svojím charakterom textil pripomína. Moja doterajšia výtvarná a pedagogická skúsenosť na oddelení ručného výtvarného spracovania textílií na Škole úžitkového výtvarníctva ukazuje, že rokmi overený remeselný prístup k textilnému materiálu v dnešnom pretechnizovanom svete oslovuje svojho diváka snáď v oveľa väčšej miere, ako to bolo v nedávnej minulosti. Možno aj z toho dôvodu sa momentálne venujem ručne vyšívanej tapisérii, v ktorej popri tradičnom vyšívanom hladkovaní uplatňujem aj maľbu ihlou a aplikáciu.
Pokiaľ viem, tradičné remeslo je na súčasnej slovenskej textilnej scéne zastúpené skromnejšie. Je to zrejme dôsledok všeobecných trendov aj vo svetovom textilnom dianí posledných rokov, keď sa do popredia dostala skôr tvorba experimentálna, čo znamená, že výtvarník sám hľadá technické a technologické prístupy k materiálu, snaží sa ich modifikovať a nahrádzať textilný materiál plastom, drôtom, rastlinným materiálom. Dôkazom tohto môjho tvrdenia môžu byť napríklad odbornou komisiou vybrané a ocenené diela na prestížnom textilnom 5. medzinárodnom kvadrienále Betonac na jeseň minulého roka v belgickom Sint-Truiden. Slovenská textilná tvorba sa taktiež oslobodila od svojho úžitkového charakteru a poslania a pretransformovala sa do polohy voľnej tvorby. Osobne pociťujem absenciu alebo len skromné zastúpenie dizajnérskej úžitkovej textilnej tvorby, ktorá rešpektuje tradičné remeslo. Slovenskí textilní výtvarníci tvoriaci v tejto sfére by sa snáď dali zrátať na prstoch jednej ruky. Istým prísľubom do budúcnosti by mohla byť nastupujúca generácia mladých absolventov textilných oddelení stredných výtvarných škôl, ktorí sú oboznamovaní so všetkými tradičnými technikami a ktorí by mohli nájsť uplatnenie v menších výrobných firmách rodinného charakteru, tak ako je to možné napríklad vo Fínsku. O tom nás mohla presvedčiť týždenná výstava fínskeho textilu Live Linen v januári tohto roku v Bratislave. Moderné artefakty úžitkového charakteru totiž na našom trhu prakticky absentujú.
Lívia Slížová
Tradičné textilné techniky sú nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a dôkladne zvládnutého remesla. Ako malá architektúra ľudského tela na mňa pôsobia v ľudovom odeve ženské čepce, sú to hotové textilné objekty. Musím sa priznať, že obdivujem aj bohatosť výšivky na sakrálnych rúchach. Pre moju tvorbu je inšpiratívna najmä ich plastickosť. Blízke sú mi aj jednoduché kresbo-výšivky z každodenného života kuchyne s ich vtipnými mottami. Moja textilná tvorba je akýmsi zápisníkom každodenného života. Hľadám spôsoby komunikácie so súčasnou realitou a odkazmi minulosti. Minulosť oživujem v rôznych textilných technikách.
S textilnou tvorbou ako takou sa stretávame od rána do večera. Či už je to textilný dizajn, odev, interiérový textil. Textilná tvorba na Slovensku by mala viac oslovovať a nebyť len akousi šedou súčasťou každodenného života. Mala by viac bojovať o svoje miesto, napríklad výtvarníci a dizajnéri by sa mali viac presadzovať v priemyselnej výrobe.
Doc. Eva Cisárová- Mináriková, akad. mal.
Textilné techniky v rôznych krajinách sveta sú výsledkom úsilia a potrieb v konkrétnych ľudských životných podmienkach, v charaktere krajiny a estetického cítenia ľudí v nej. Svoju výtvarnú výpoveď som pri realizovaní autorsky tkaných tapisérií kolážovo spájala v rustikálnych útkových ripsoch s jemne tkanými fragmentmi kópií historických gobelínov v štýle gotických mille-fleurs, pretlmočených do výšivky na vyťahovaných nitiach mešterky, ktorá je schopná vytvárať perforáciu tkaniny. V konfrontácii s bruselskou tapisériou som jej jemnú kresbu omotávala v reliéfnom sumaku (kobercová technika) v rôznych plochách tkaných keprových väzieb. Ako pedagóg ateliéru voľnej textilnej tvorby na VŠVU som vo svojej koncepcii výučby zaviedla spoznávanie starobylých textilných techník, ktoré študenti po ich zvládnutí prehodnocujú do voľných miniatúrnych, ale aj priestorových prác v novej výtvarnej reči. Tak sa môže stať zápästková technika nosnou pre skulpturálnu textíliu, paličkovaná čipka pre transparentnú tapisériu a drôtený výplet môže byť základom pre textilný šperk.
Očakávam novátorské a prekvapujúce podoby slovenskej textilnej tvorby. Po vehementných ambíciách rýchlejšie zrealizovateľných, niekedy síce hravých papierových prác, ktoré sa podľa mňa už časom unavili, by mal textil znovu obhájiť svoju vlastnú opodstatnenosť. Verím, že to je úloha, starosť, povinnosť, ale i prínos nastupujúcej výtvarnej generácie a prirodzená súčasť vlastnej tvorby a podoby umenia budúcich rokov.
Silvia Fedorová
V technike paličkovanej čipky sa snažím už 20 rokov priniesť niečo nové. Používam síce tradičnú technológiu, ale skúšam rôzne netradičné materiály: vlákna zo stromu – lyko, papierový špagátik, drôtiky, kábliky, naposledy som začala pracovať s odpadovými plastovými vreckami. Táto technika mi poskytuje iné možnosti ako tkanie, môžem sledovať rôzne formy, tvary, nielen pravouhlé ako pri tkaní. Výsledok je transparentný krehký artefakt. Zažívam vždy napätie, keď odstraňujem špendlíky a uvoľňujem prácu z podkladu, až vtedy sa ukáže, čo vzniklo. V paličkovaní sa dá experimentovať, sledovať kresba. Je to vlastne hra línií, mám pocit, ako keby som kreslila ceruzkou.
Pri tvorbe odevných doplnkov som čerpala zo slovenských krojov, študovala som spôsob ich zhotovovania. Konštrukcie strihov ľudových odevov boli určované šírkou tkaniny a tá zase šírkou krosien. Tkanina sa zbytočne nestrihala a nezošívala. Práve štúdium týchto jednoduchých strihov ma inšpirovalo k mojim strihom. Tiež využívam pravouhlé a jednoduché formy, napríklad v „recyklovaných“ tkaninách, z ktorých šijem odevy, kde používam do útku okrem handričiek aj bavlnené vlákno. Hrubšia strihaná handrička obohacuje textilné vlánko a vytvára výraznejšiu štruktúru.
Zo súčasnej textilnej tvorby vnímam predovšetkým odevnú tvorbu a malé formy. Tapiséria v tom zmysle, ako existovala v 60. – 70. rokoch, sa už nerobí. A ak áno, tak manufaktúrne, napríklad v Jindřichovom Hradci a vo Valašskom Meziříčí. Neviem o tom, že by sa niekto na Slovensku zaoberal tapisériou, na to treba mať dnes kapitál a objednávku. Je možné, že vývoj tapisérie sa ukončil.
Zaujímavá je tvorba miniatúr – to je forma hry, kde sa dajú odskúšať nápady. Realizácia nie je náročná na čas, je to hra s materiálom. Výtvarníci sa venujú aj textilnému šperku, a to nielen u nás. Textilné techniky využíva veľa šperkárov, začala to Američanka Arline Fish už pred vyše 20 rokmi a dnes má veľa nasledovníkov. Vývoj v odevnej tvorbe, ktorý sa začal v 80. rokoch, nádejne pokračuje, aj vďaka tomu, že z VŠVU vyšla nová generácia tvorcov.