Tvorivé posuny Jany Menkynovej

Tvorivé posuny Jany Menkynovej

Agáta Žáčková

Predajne ÚĽUV patria už tradične medzi najvyhľadávanejšie a obdivované obchody s umelecko-remeselnými výrobkami. Kvalita nimi prezentovaných produktov má stabilne vysokú výtvarnú a remeselnú úroveň. Dekoratívne predmety sú nápadité, vkusné, vtipné, úžitkové predmety dobre použiteľné aj v súčasnom obytnom prostredí.

V posledných rokoch sa v štruktúre organizovania a predaja umeleckých či umelecko-remeselných diel na Slovensku veľa zmenilo. Žiaľ, nie vždy v pozitívnom smere. O to viac teší, že ÚĽUV tieto otrasy prežil a je schopný vo svojej práci pokračovať a napĺňať svoje pôvodné poslanie. Ponúkať stále aktuálne, súčasnému konzumentovi blízke a žiadané predmety, zabezpečiť výrobu osvedčených, na báze ľudového umenia navrhnutých prác, tie inovovať, koncepčne modifikovať, patrí stále k jeho aktuálnym úlohám.

O tom, kto všetko stojí za touto každodennou mravenčou prácou, sa skoro vôbec nehovorí. Anonymní sú výrobcovia, ale často aj návrhári, vývojoví pracovníci, ktorí v ÚĽUV-e alebo preň pracujú. Len tí skutočne zasvätení vedia, že za doterajším vývojom a dnešnými úspešnými výsledkami sa skrývajú naozaj zanietení vývojoví pracovníci, návrhári, manažéri a externí výrobcovia.

Medzi takých rozhodne patrí aj Jana Menkynová, ktorej sa podarilo na pôde tejto inštitúcie vykročiť z úzadia. Jej životné a pracovné jubileum (33 rokov činnosti v ÚĽUV-e), ktoré dosahuje v tomto roku, je vzácnou príležitosťou trochu širšie si priblížiť jej podiel i zásluhy na rozvoji ľudovej výroby, ale aj ÚĽUV-u.

Jana Menkynová je absolventkou Školy umeleckého priemyslu v Bratislave (1961 – 1965), odboru textil (pedagógovia O. Štepániková-Bujnáková, B. Mancová). Dva roky po skončení štúdia pracovala vo výrobnom družstve Vzor vo Zvolene, ale skutočné miesto na realizovanie svojich predstáv a snov našla práve v ÚĽUV-e. Od začiatku brala svoju návrhársku aktivitu komplexne. Vnímala a vníma okolitý svet v súvislostiach. Pochopila, že určité predmety v našom okolí sa síce tvarom a spôsobom zhotovenia či dekorovania menia, ale ich podstata a funkcia je daná od nepamäti. Úlohou návrhára je hľadať a nájsť nový vizuálno-funkčný aspekt predmetov na báze už osvedčených skúseností, tie rešpektovať a transformovať do symbiózy s požiadavkami súčasnosti.

Pre Janu Menkynovú je pritom príznačná pokora a odovzdanie pri riešení akéhokoľvek výtvarného problému. V tvorivom procese vychádza z toho, čo videla a čo pozná. V období jej detstva dedina ešte žila svojím klasickým životom a tradičnou formou. Kontinuita tohto prirodzeného vývoja sa urýchlila a postupne spretrhala až v rokoch šesťdesiatych.

Jej kontakt s dedinou a vidieckou formou života sa v duchovnej sfére nikdy nepretrhol. Vo svojej tvorbe sa stále s láskou a pochopením vracia k jednoduchým, stáročiami odskúšaným a vylepšovaným tvarom. Zaujíma ju všetko okolo, je zvedavá a vnímavá ku kráse. Preto sa jej podarilo pochopiť a precítiť prostredie a čas, v ktorom sa zrodili. Dokázala sa vžiť do doby, keď vznikali, a má schopnosť a nadanie ako návrhárka a moderná žena originálnym spôsobom ich pretaviť a nájsť pre ne aj v dnešnej dobe vhodné uplatnenie.

Vďaka týmto danostiam sa jej prístup a tvorivé posuny zdajú plynulé a prirodzené. Cíti materiál, pozná jeho možnosti, má zmysel pre farby a tvary predmetov.

Jej veľkou prednosťou je, že za všetkým vidí človeka, ktorý žil v súlade s prírodou. Jedinečnosť autentických materiálov, um a kreativitu našich predkov. Z týchto princípov a poznatkov čerpá a permanentne ich aplikuje vo svojej výtvarnej činnosti.

Celý tento tvorivý proces sa deje v spolupráci s výrobcami, s ktorými konzultuje, preberá danú problematiku. Vychádza z možností použitého materiálu, zo schopností a skúseností ľudového majstra, buduje na jeho ochote a zvedavosti skúsiť niečo nové a iné. Reaguje na výzvu posunúť funkčné uplatnenie daných predmetov a nových ornamentálnych prvkov či vzorov. V tomto tvorivom procese sa obojstranne inšpirujú a z výsledkov tešia tak návrhár, ako aj realizátor. Ich spolupráca vyžaduje trpezlivosť, vzájomný rešpekt a dôveru. Túto dôveru budovala krok za krokom. Jana Menkynová má s výrobcami dobrý osobný kontakt. Svoje nápady im šije na mieru. Vyjadruje tým zároveň obdiv k ich majstrovstvu a oni jej to, naopak, vracajú pri nachádzaní doposiaľ nepoznaného funkčného uplatnenia predmetov (napríklad v prípade veľkorozmerných úžitkových predmetov z prútia či lubov a pod.).

Súborne predstavila Jana Menkynová výsledky svojej približne 10-ročnej výskumno-vývojovej a tvorivej práce na autorskej výstave v roku 1979 v Bratislave. V ďalších rokoch sa pravidelne zúčastňovala aj iných výstavných podujatí, či už v rámci prezentácie výrobkov ÚĽUV-u, alebo iných aktivít.

Práve spomenutá výstava v roku 1979 sa stala medzníkom nielen v jej osobnej výtvarnej a návrhárskej činnosti, ale aj vo vývoji ÚĽUV-u. Prvýkrát sa návrhárka a výtvarníčka pracujúca pre toto ústredie prezentovala s takto široko koncipovaným a realizovaným výtvarným programom. Bol to zlom v celkovom ponímaní ľudového umenia u nás, s jasne naznačeným programom orientovaným na nové estetické a vizuálno-funkčné uplatnenie predmetov, riešených na tradičnej umelecko-remeselnej báze.

Dnes vieme, že táto výstava na ďalšie desaťročia ovplyvnila smerovanie a koncepciu vývoja ÚĽUV-u. Nemôžeme nespomenúť aj výtvarno-inštalačný počin, uplatnený na tomto podujatí, ktorý svojím poňatím naznačil dosiaľ nevyužité formy inštalácie a výberu exponátov (Ľ. Belohradská, G. Cimmermannová).

Je paradoxné, že Jana Menkynová ako návrhárka, ktorá skončila odbor textilu a vracala sa k týmto materiálom skoro pravidelne, svoje najvýraznejšie úspechy dosiahla predovšetkým v riešení netextilných materiálov. Podľa potreby tvorila v rôznych oblastiach, riešila zadania, ktoré boli blízke jej srdcu a naturelu. Pritom sa však musela podriadiť aj komerčným hľadiskám a brať do úvahy požiadavky trhu.

Krátku rekapituláciu jej doterajších aktivít možno začať návrhmi odevov, s ktorými vlastne vstúpila do výtvarnej sféry koncom 60. rokov. Pri svojich modeloch programovo uplatňuje tradičné strihové riešenia, prírodné materiály (ľan, súkno, bavlna, modrotlač), aplikácie v štylizovanej podobe (výšivky, paličkovaná čipka, šnúry) a doplnky z prírodných materiálov (drevo, kov, gombíky z parožia).

V ďalšom období sa venovala prútiu (v šľachtenej i nešľachtenej podobe). Zmenou a kombináciou základnej technológie naznačila možnosť vyrábať z tohto pôsobivého materiálu aj tvary predtým nepoznané. Podľa návrhov Jany Menkynovej vznikol celý rad veľkorozmerných košov na bielizeň, zásobníky, nákupné či cestovné košíky, košíky na šijacie potreby a pod. V tomto duchu riešila aj výrobu z lubov. Takto vznikli obľúbené štvorcové košíky, nákupné tašky, koše na bielizeň, ktoré sa stali vhodnými doplnkami súčasných interiérov.

Tradičnú výrobu zo šúpolia najskôr obohatila o prestierania, podložky, košíky, dózy na stolovanie, aj farebne morené. V roku l978 tento sortiment doplnila o výrobky z hrubostáčaného šúpolia, vizuálne aj štrukturálne pôsobivej techniky. Vo všetkých týchto predmetoch rezonuje jej zmysel pre harmóniu, účelovosť tvaru a materiálu.

Výtvarným spracovaním rohoviny sa zaoberala v rámci výtvarného programu zameraného na rôzne šperky – náhrdelníky, náramky, prstene, náušnice. Pri týchto výrobkoch účinne uplatnila popri tradičných výzdobných technikách aj intarziu kosťou, kovom a kombinovanie rôznofarebnej rohoviny (úžitkové predmety – soľničky, koreničky, dózy; základný materiál často dopĺňa drevom).

Medzi obľúbené predajné artikle ÚĽUV-u dlho patrili kožené kapsy, vaky, tašky, opasky, realizované vo výtvarnom ponímaní Jany Menkynovej. I keď im dala nový tvar a funkčné poslanie, použila na nich tradičný spôsob šitia i výzdoby – strapce z pastierskych káps, ornamenty z ľudových halien a kožúškov.

Výzdobné techniky a motívy, vlastné tradičným ľudovým šperkom, využila pri riešení kolekcie súčasných kovových šperkov s gravírovaným, rezaným a presekávaným ornamentom.

Do úplne novej estetickej podoby prepracovala drotárske techniky, ktoré spočiatku uplatnila pri navrhovaní šperkov (retiazky, náhrdelníky, náušnice, náramky). Pôsobivé a stále aktuálne sú však predovšetkým jej odrôtované hlinené misy, fľaše, nádoby či drôtené košíky. Tento základný sortiment ďalej variuje a rozširuje o kolekciu podnosov na stolovanie v kombinácii s glazovanou keramikou.

Drevo ako materiál zaujímalo Janu Menkynovú počas celej jej doterajšej tvorby a opakovane sa k nemu vracia stále častejšie. Pri jeho spracúvaní síce vychádza z tradičných, stáročiami používaných predmetov a technológií – dlabanie, tokárenie, vybíjanie a vylievanie kovom, ale jej tvarové, farebné riešenia, spôsob uplatnenia pôvodného dekoru (geometrické prvky, rastlinné či zvieracie štylizácie) posúvajú tieto predmety (misy, misky, dózy, šperky a pod.) do inej, súčasnému vkusu a využitiu vyhovujúcej roviny.

Samostatnú kapitolu tvoria jej hračky – zostavy z dreva: domčeky a jarmočné stánky (menšie aj rozmernejšie). Poskytujú deťom možnosť spoznávania a priestorového vnímania tradičnej domácnosti, obohacujú ich fantáziu a poznatky o živote našich predkov.

Týmto prehľadom zďaleka nekončí výpočet tém, ktoré Janu Menkynovú zaujímajú. O komplexnosti jej myslenia a všestrannosti umeleckého nadania svedčia doplnkové predmety inšpirované vianočnými či veľkonočnými sviatkami. K týmto stále aktuálnym témam sa pravidelne vracia a dopĺňa začatý výrobný program o nové predmety. Určite všetci poznáme jej medovníky, ozdoby na vianočné stromčeky zo slamy, dreva či cesta, podobne ako aj veľkonočné vajíčka.

Aktuálnym obsahom jej návrhárskej práce je riešenie kolekcie obrusov vychádzajúcich z autentických vzorov solivarskej paličkovanej čipky. Ornamentálnu bohatosť, svojský kolorit pôvodných vzorov uplatňuje vo svojich návrhoch vo veľmi čistom a kultivovanom rozpracovaní. Kombinácia farebného textilu s časťami štylizovanej paličkovanej čipky v podobných farebných tónoch určite rozšíri ponukový sortiment ÚĽUV-u a poteší zákazníkov.

Jana Menkynová je aktívna aj ako scenáristka výstav a módnych prehliadok. Svoje bohaté skúsenosti z ľudového umenia a tvorivosti, cit pre krásno, zmysel pre výtvarné dotvorenie priestoru zverejňuje už roky aj v médiách.

Svoje poslanie výtvarníčky si uvedomuje a napĺňa zodpovedne. Pritom pozná svoju úlohu aj pri odovzdávaní nadobudnutých skúseností ďalšej generácii v rámci motivácie ich podielu na tejto práci pre radosť a potešenie nás všetkých.

ÚĽUV