Ľubica Pavlovičová
Akademický sochár Jozef Sušienka sa svojou tvorbou nezameniteľne zaradil do vývoja slovenskej modernej keramiky. V roku 1954 začal navštevovať Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave, kam sa dostal do triedy prof. Teodora Lugsa. Po maturite bol prijatý na VŠUP do Prahy, kde študoval v ateliéri keramiky a porcelánu u prof. Otta Eckerta (1958 – 1964). Pražské prostredie mu poskytlo neopakovateľné možnosti stretnúť sa s umením. Zaujal ho fenomén japonských záhrad – prirodzené spojenie až splynutie ľudského výtvoru a prírody – v tvaroch, materiáloch, farebnosti a v zákonitostiach usporiadania jednotlivých prvkov. Toto poznanie ho natrvalo poznačilo a stalo sa príznačné pre celú jeho tvorbu. V nasledujúcich rokoch všetky diela vznikali a mohli existovať iba vďaka prírode. Sušienka uznáva iba jediný dekor, jediné farby, tvary a kompozície – a to tie, ktorý nachádza v krajine okolo seba.
Najľahšie je to vidieť na plastikách, ktoré sú určené pre exteriér – do parkov, záhrad, k vodným plochám. Sušienka v prírode „odpozeral“ sústavy tvarov, ktoré v konštrukciách jednotlivých sôch napodobňuje. Preto sa medzi nimi najčastejšie objavujú rôzne skladané alebo vrstvené vertikály – stĺpy, veže, totemy. Príroda ho však neinšpirovala iba svojimi formami. Sušienkove vatovce, prášivky, kvety, tekvice a ďalšie objekty nikdy nie sú osamotené. V krajine umiestňuje svoje diela tak, akoby klíčili, rástli, zreli a tým splývali spolu s okolitou krajinou.
Popri tvorbe pre exteriér patrí Sušienkovi osobité, neprehliadnuteľné miesto aj v jeho dielach pre interiér. Najmä v návrhoch pre malosériovú výrobu pre predajne Diela sa jeho vázy, vázičky, drobné plastiky dostali do mnohých domácností. Tie sú charakteristické a na prvý pohľad autorsky rozpoznateľné nielen tvarovo, farebnosťou ale aj úpravou povrchu, kde v zmysle svojho autorského presvedčenia používa prírodné detaily (kôra stromov – šupinky) a farby prírody.
Sušienka sa paralelne venoval a venuje tvorbe originálov určených pre interiér – vázam, žardiniéram, dekoratívnym tanierom, stolovým a nástenným lampám, ale aj svojim známym sovám, či sovičkám.
Za svoju tvorbu postupne získal prestížne medzinárodné a domáce ocenenia (1972 – Faenza, Taliansko, zlatá medaila, 1973 – Nagoja, Japonsko, čestné uznanie, plaketa, 1977 – Piešťany, Socha piešťanských parkov, 3. cena, 1984 – Bratislava, Medzinárodná výstava WCC – Keramika a sklo v bytovom interiéri).