Branislav Jelenčík
Autor v článku nehovorí o tajomných rituáloch, ani o vlastnostiach dreva. Zamýšľa sa nad drevom ako darom či dedičstvom po predkoch, uvažuje o hodnote materiálu. Dôstojný prístup k drevu s bázňou a úctou k jeho významu pre náš rod – teda zhodnocovanie – považuje za akt svätenia. Jeho najnižším stupňom je dôsledná recyklácia. Druhým stupňom svätenia je využitie dreva vo výrobkoch. Za najvyšší stupeň svätenia považuje transformáciu dreva umeleckou tvorbou – osobitne umením remesla. Aj preto si na dialógy prizval svätiteľov dreva – majstrov a výrobcov ÚĽUV-u: Janu Majerskú, Petra Zoričáka, Vincenta Bandúra, Ľuboša Straku, Michala Fratriča a Jána Račka. S každým sa pozhováral a rozdiskutoval štyri témy: impulz na remeslo; vzťah k drevu; inšpiračné zdroje a napokon slovo (odkaz) ľuďom.