Martina Bizovská
Matúša Adama z Ružomberka si tvorba z dreva našla náhodou – počas prípravy na štátne skúšky vybehol v rámci oddychu na povalu svojej starej mamy, kde našiel asi stodvadsaťročný kolovrátok z dreva. Ten ho uchvátil natoľko, že sa o tento materiál začal zaujímať viac. Spočiatku sa začal venovať zberu starých drevených predmetov, postupne ho však oslovil nový rozmer možnosti ich využitia – urobiť zo starého predmetu nový. Impulzom sa mu stala stará, červotočom prežratá doska z obilnej zásobnice (súseku). Spoznal tiež inšpiratívnu prácu Miloslava Jaroša – výrobcu koníkov, ktorý už v tom čase vyrábal pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Na základe týchto podnetov vznikol prvý koník spod rúk Matúša Adama.