Xénia Lettrichová
Akademický sochár Jozef Lupták už tridsať rokov reštauruje kovové historické pamiatky, venuje sa tvorbe autorského šperku, komornej plastike a vytrvalému chlapčenskému snu – tvorbe nožov. Luptákove nože sú autonómne výtvarné diela, nie repliky ani historizujúce ponášky. Čepele pripravuje z damascénskej ocele historickou technikou, v ktorej sa oceľové laná zložené z množstva vlákien prekladajú železom. Na povrchu vykresľujú charakteristickú grafickú sieť. Overuje si tiež výsledné pôsobenie dovtedy nepoužívaných materiálov napr. bicyklovú reťaz. Pri rukoväti, ktorá je vždy hladká a lákavá, v kontraste kombinuje kovové prvky s rôznymi materiálmi.