Ľubica Pavlovičová
„Čo som zač? Moja osobnosť je rozdelená na tri časti. Prvá duša textiláka, druhá ruky sochára, tretia prsty kresliara. Moje práce sú odrazom niečoho, čo neustále hľadám…“
Lívia Slížová patrí ku generácii absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorí vďaka silnej a agilnej predchádzajúcej generácii, ktorá im v odbore textilu naznačila cestu, potvrdili, že vlákno dokáže a v podstate je aj predurčené prekonávať hranice zaužívaných klasických výtvarných techník, tvarov a námetov. Štrnásť rokov od ukončenia štúdií je poznačených množstvom aktivít – komornou tvorbou, účasťou na sympóziách, výstavách, worshopoch…
Rozpätie autorkinej tvorby je široké – od tapisérií po textilné objekty, vrátane maľby-kresby na textil, ako aj na netradičné materiály, od miniatúr po papierové objekty, od aplikácií netradičných materiálov až po ich samostatné využitie. Jej miniatúry sú zhotovené z rôznych materiálov, dominujú najmä bavlna, papier a igelit. Svoje malé objekty modeluje zošívaním, skladaním, napĺňaním. Aj pri týchto dielach môžeme postrehnúť jej zaujatie kresbou, povrch dotvára vyšívaním, strojovým šitím a písacím strojom.
Popri miniatúrach sa Lívia Slížová dokázala venovať aj rozmernejším objektom – príkladom môže byť práca Doba ľadová, kde materiál papier a igelit modelovala použitím šijacieho stroja. Čerpala z prírody – celý objekt pôsobí ako mnohonásobne zväčšená zvieracia srsť, ligotavá a živá.
Lívia Slížová rada kreslí – kreslí šijacím strojom, ručne ihlou a niťou, na igelit, notový papier, bavlnu, staré fotografie. Práve túto cestu môžeme priradiť k jej najpriamejším výpovediam a možno aj preto sa kresba pre ňu stala prostriedkom, ktorý sa v jej tvorbe periodicky objavuje. Rada siaha aj po fotografii, aby ju použila ako nehotový predmet, ktorý dotvára po svojom. Jej vodiacim prvkom je vlastný ornament, ktorý vyšíva pomocou šijacieho stroja a ktorý nielenže modeluje kresbu a tým aj nové dielo, ale použitím voľných nití pretvára plochú fotografiu na priestorovú vec.