Noví majstri: Mäkučké vlnenie

Noví majstri: Mäkučké vlnenie

Tomáš Mikolaj

Silvia Geringová, ocenená minulý rok titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby, vyrastala v Bratislave v rodine, kde sa veľa plietlo ihlicami. Techniky pletenia ihlicami (štrikovanie) i háčikom (háčkovanie) boli v 60. rokoch 20. storočia všeobecne v móde, časopisy Burda a Dorka inšpirovali mnohé ženy, Silvia Geringová nebola výnimkou. Hoci vyštudovala v odbore ekonomicko-matematických výpočtov na Fakulte riadenia Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a zamestnala sa ako ekonómka, po roku 1989 začala popri zamestnaní pliesť pulóvre. Keď v roku 1999 začalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby ponúkať v novovzniknutej Škole remesiel ÚĽUV-u kurzy pre verejnosť, zúčastnila sa kurzu drevorezby a maľby na sklo. Neskôr ako lektorka maľby na sklo počas folklórneho festivalu vo Východnej stretla slečnu, ktorá s deťmi plstila vlnu. Túto techniku dovtedy nepoznala, a učarovala jej. Pustila sa do objavovania plstenia a venuje sa mu dodnes.

Súčasný spôsob práce Silvie Geringovej charakterizuje striedanie rôznych techník a hľadanie nových výziev. Čerpať má z čoho – ovláda pradenie, tkanie na krosnách (a v rámci neho aj snovanie a naťahovanie osnovy), pletenie ihlicami i na krosienkach, plstenie. Odbornými znalosťami sa dostala do štádia sebestačnosti, keď vytvoriť finálny vlnený produkt vie od spracovania prvotnej suroviny.

ÚĽUV