Július Lišaník
V roku 2007 sa na autora článku obrátilo Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, aby zrekonštruoval pec archaického typu na pálenie vápna, ktorá v roku 2005 zostala pod hradbami Starého zámku po seminári s rovnakým zameraním. Pec mala byť prebudovaná na keramickú. Autor sa rozhodol postaviť multifunkčnú pec – pec na pečenie chleba (alebo čohokoľvek), pec, kde sa dá páliť keramika, vápno, uhlie, vyrábať drevený decht a taviť ruda.
Pri úprave pece sa rozhodol pre zachovanie maxima zdravých častí pôvodného dvojitého plášťa a vstavaní vnútorného žiaruvzdorného plášťa zo šamotových tvaroviek, ohnisko bolo nutné prestavať úplne. Pri stavbe pece boli výraznou pomocou študenti strednej školy, odboru reštaurovania omietok, ktorí takto absolvovali časť praxe.
Vertikalita komory pece bola výsledkom úsilia o dosiahnutie multifunkčnosti. Znamená však aj nedokonalé vlastnosti pri niektorých funkciách, s čím treba pri takýchto zariadeniach rátať. Jedným z hendikepov je prílišný rozdiel v rozložení teplôt. V tomto prípade bola vsádzka pece výrazne teplejšia dole a výrazne chladnejšia hore, čo samozrejme nie je ideálny stav.
Zámer postaviť pec sa podarilo zrealizovať, očakávania boli naplnené, niektoré veci zostali ešte nedokončené, ale pec čaká na svoje častejšie využitie.