Majstri ľudovej umeleckej výroby za rok 2024

Čestné tituly majster a majsterka ľudovej umeleckej výroby udeľuje ÚĽUV spoločne s Ministerstvom kultúry SR systematicky od roku 1959 remeselníkom za dosiahnutú zručnosť a umeleckú úroveň, zachovávanie a odovzdávanie tradície v oblasti ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel na Slovensku, alebo za individuálne rozvíjanie výrobných postupov a tvorivé uplatňovanie nových umeleckých podnetov. Počas uplynulých 65 rokov získalo tituly 449 majstrov a majsteriek tradičného remesla.

O udelení titulu rozhoduje komisia zložená z výtvarníkov, etnológov, dizajnérov a ďalších odborníkov. Nominantov každoročne navrhujú predovšetkým pracovníci úseku odborných činností ÚĽUV-u, ktorí s nimi konzultujú aj kolekciu výrobkov predkladaných na posúdenie. Vybrať spomedzi množstva vynikajúcich adeptov tých, ktorí budú v danom roku ocenení, je náročná úloha, a titul majstra/majsterky ľudovej umeleckej výroby tak získava na prestíži.

Tento rok boli ocenení piati výrobcovia, ktorí svojou prácou majstrovsky uchovávajú a autorsky rozvíjajú jedinečné prvky nášho kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. Dňa 12. septembra 2024 si v bratislavskom sídle ÚĽUV-u prevzali z rúk ministerky kultúry SR Martiny Šimkovičovej ocenenia Eva Horváth v oblasti výroby z pálky; Štefan Hukeľ v oblasti kožušníctva, výroby z kože a kovu; Ivana Marková v oblasti čipkárstva; Viera Slezáková v oblasti výroby kraslíc a Ľubomíra Žilková v oblasti tkáčstva.

Eva Horváth, pochádza zo Sene pri Košiciach, kde aj žije a tvorí. Remeselnú prácu s tradičnými prírodnými pletivami ako je slama, šúpolie a najmä pálka, si osvojila na dvojročnom akreditovanom kurze v Hagyománok Háza (Dome remesiel) v Budapešti. Ovláda viaceré výrobné techniky – tkanie na archaických krosnách, na ktorých zhotovuje rohože, koberce, mäsiarske či módne tašky; na forme pletie dámske tašky, košíky, klobúky, papuče, podložky na stolovanie. Špirálovým pletením z ruky vyrába košíky a rôzne ozdoby. Uprednostňuje pritom prirodzenú farbu materiálu, ktorý si zaobstaráva zberom sama. Je nielen aktívnou výrobkyňou, ale i výskumníčkou a lektorkou remesiel.

Štefan Hukeľ sa narodil v Detve, žije v obci Stožok – rozprestierajúcej sa na úpätí vrchov Poľany.  Podieľa sa na uchovávaní a rozširovaní archaických výrobných a výzdobných techník. Tvorba majstra Hukeľa má široký záber – vlastnoručne si vyrába aj nástroje, ktoré potrebuje na prácu. Venuje sa tradičnej výrobe krojových súčiastok ako sú klobúky, opasky, kožuchy, krpce, ale vyrába tiež valašky, pastierske kapsy a mnohé ďalšie výrobky z kože a kovu (remene na kabanice, pracky, blanciare, vežičky na klobúky). V sortimente má aj fujary a píšťaly. Pôvod výrobkov a vzorov, ktorými sa inšpiruje, je prevažne z regiónu Podpoľania. Rád však skúša aj výrobu z iných regiónov Slovenska, pritom ako zhotovuje na objednávku krojové súčiastky pre rôzne folklórne súbory, ale aj širokú verejnosť.

Ivana Marková sa narodila na Myjave, žije v Brezovej pod Bradlom. Taje tylovej paličkovanej čipky z okolia Brezovej pod Bradlom objavuje od roku 1997, na začiatku za pomoci majsterky ĽUV Anny Potúčkovej. Čipka ju nadchýna jemnosťou a vzdušnosťou, ako aj rôznorodosťou a kombináciami vzorov. V Brezovej pod Bradlom spoluzakladala Klub pletenej cipky, ktorý funguje dodnes. Začala sa tiež venovať zakresľovaniu technologických postupov výroby tylovej čipky. Z čipkárskeho sortimentu ju najviac oslovuje metráž, sortiment však prispôsobuje aj súčasnému dopytu a záujmu verejnosti. V obľube má napr. paličkovanú bižutériu, paličkované obrazy v rámoch, vianočné ozdoby alebo paličkované doplnky k súčasnému odevu – opasky k ženským šatám, kravaty, motýliky pre pánov, stuhy na svadobné pierka a pod.

Viera Slezáková pochádza z mestskej časti Bratislava – Vajnory, kde aj trvalo žije. Nadväzuje na vajnorské tradície zdobenia kraslíc, odpozorované od starších vajnorských výrobkýň a cez štúdium archívnych publikácií. V začiatkoch vyrábala kraslice oblepované bavlnkou, pričom farebnosť prispôsobila požiadavkám ÚĽUV-u, s ktorým spolupracuje od roku 2008. Tradičný spôsob lepenia bavlnky kašičkou z múky a vody postupne nahradila tyčinkovým lepidlom. Zdobí širokú paletu výduvkov od slepačích až po pštrosie. Postupne pridala medzi techniky aj oblepovanie sitinou a leptanie octom. Motivicky čerpá z vajnorského ornamentu, ktorý taktiež vyšíva na časti vajnorského kroja. Rada maľuje na menšie úžitkové predmety, plátno i na rozmernejšie steny.

Ľubomíru Žilkovú, rodáčku z Kokavy nad Rimavicou, ku tkáčstvu, ktorému sa venuje od roku 2000, pritiahol príklad jej mamy. Od nej sa naučila snovať i navíjať osnovu a tkať na krosnách, ale aj pestovať a spracúvať ľan. Svoje zručnosti si zdokonaľovala u skúsených tkáčok v mnohých regiónoch Slovenska i cez odbornú literatúru. Jej sortiment spočiatku tvorili handričkové pokrovce v bavlnenej osnove, neskôr pribudli prestierania s farebným vzorovaním v osnove a útku. Ľan jej učaroval natoľko, že sa rozhodla pestovať ho a ručne spracovaný zatkávať do výrobkov. Tie postupne obohatila o bytové doplnky tkané technikou preberania, až po odev a odevné doplnky. Odevné kolekcie tvorí s krajčírkou, ktorá jej pomáha pri zhotovovaní modelov. Spolupracovala tiež s výtvarníčkou ÚĽUV-u Jankou Menkynovou, pod ktorej vedením a usmernením vytvorila kolekciu ľanových prestieraní so vzorom minimalizovaným do jednoduchého, zato však technicky zručne vyhotoveného námetu. V roku 2020 iniciovala založenie občianskeho združenia Čarovná nitka, medzi ktorého aktivity patria aj tkáčske kurzy pre verejnosť či predvádzanie ručného spracovania ľanu.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby je štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry SR.

FOTO: Ján Zemiar