Výrobkyňa mala od útleho detstva blízko k tradíciám. Veľký vplyv na jej ďalší život malo viac ako 20-ročné pôsobenie v prostredí folkloristov. Vo výrobe z pálky močiarnej je aktívna približne od roku 2009. Svoje elementárne zručnosti s rôznymi materiálmi si ako dieťa osvojovala v domáckom prostredí. Skúsenosti a znalosti výroby nadobudla vďaka štúdiu dvojročného akreditovaného kurzu v Budapešti – Hagyományok Háze, v preklade „Dome remesiel“ sídliacom v Budapešti. Pod vedením lektorky Mary Bárány si na základe štúdia podloženého výskumami osvojovala základy práce s prírodnými pletivami. Záverečnými skúškami a odovzdaním výskumnej správy sa stala výrobkyňou úžitkových predmetov zo slamy, šúpolia a z pálky.  Ešte pred štúdiom v Budapešti absolvovala kurz výroby tradičných detských hračiek z prírodných materiálov v Sárospataku v Maďarsku. V súčasnosti žije a tvorí v malej obci Seňa, neďaleko Košíc, kde má pre svoju tvorbu vhodné podmienky a v blízkom okolí aj zdroj prírodného materiálu. Hoci dnes obec Seňa nežije tradíciami, v jej minulosti sa obyvatelia zaoberali výrobou nábytku z vŕbového prútia. Výrobou z pálky močiarnej sa v tom čase zaoberalo len zopár miestnych obyvateľov. Veľmi cennými pre ňu, ako čerstvú absolventku kurzu, boli aj cesty za poznatkami v rámci vlastného výskumu. Navštevovala také miesta, kde sa pálka spracovávala, prípadne ešte stále spracováva.

Remeslu sa v súčasnosti venuje popri práci a výchove malého syna. Nakoľko sa materiál na výrobu nedá zakúpiť, zbiera ho sama, najčastejšie v blízkom okolí obce a susedných obcí. Lokalitu výskytu pálky močiarnej pravidelne navštevuje, vďaka čomu vie, aká bude „úroda“. Zber vykonáva koncom augusta a v priebehu septembra niekoľkokrát, pričom musí vystihnúť ten správny moment vhodný pre zber, kým pálka nie je napadnutá hnilobou či škodcami. Pálku zbiera ručne pomocou kosáka – rezom tesne pod hladinou vody. Korene nepotrebuje, čím zároveň dbá aj na zachovanie porastu v danej lokalite.

Remeselníčka Eva Horváth ovláda viacero techník spracovania pálky. Jednou z nich je tkanie na tzv. krosnách, ktoré v svojej archaickej forme pozostávajú z niekoľkých drevených kolov zapustených do zeme. Pri tkaní sedí uprostred krosien. Na osnovu pri tkaní používa pevný špagát. Touto technikou vyrába najmä rohože, koberce, mäsiarske tašky i módne tašky menších rozmerov. Ďalšou technológiou výroby, ktorú pri práci využíva je pletenie. To vykonáva pomocou drevených foriem, alebo aj bez – voľne z ruky. Na drevených formách vyrába najmä dámske tašky a košíky. Používa pri tom rôzne varianty vzorov výpletu. Hotové výrobky po upletení suší na slnku uložené na formách. Podobným spôsobom postupuje aj pri výrobe chlebníkov, klobúkov či obuvi. Špirálovú techniku využíva najmä u vypletania dreveného sedacieho nábytku, opletaní sklenených fliaš či výrobe papúč. Svoje znalosti uplatňuje aj pri vytváraní malých úžitkových či dekoratívnych predmetov (ozdôb, podložiek k stolovaniu a pod.). Svoje výrobky sporadicky dopĺňa o bavlnenú textíliu či kožu. Je tomu tak u rôznych variantov košíkov na pečivo, tašiek s textilným uzatváraním a koženými pútkami a pod. Výber farebnosti použitej textílie či kože je však vždy striedmy a citlivý. Výrobkyňa uprednostňuje prirodzenú krásu prírodného materiálu, jeho farebnosť a mäkkosť. Vo veľkej miere si pochvaľuje tepelnoizolačné vlastnosti pálky, čo uplatňuje najmä u výroby rohoží, kobercov či podsedákov. Pálku kombinuje aj s ďalšími materiálmi akými sú sklo či keramika, ktoré pálkou opletá. Rada spolupracuje aj s inými lokálnymi výrobcami, s ktorými vyvinula rôzne darčekové sety, ktorých predajom sa vzájomne podporujú. Tvaroslovie svojich výrobkov prispôsobuje požiadavkám súčasnej doby, no ostať v medziach tradičnej výroby pokladá za veľmi dôležité. Nemenej dôležitou je kvalita vypracovania, ktorá je u jej výrobkov jednoznačná. Jej výrobky sú precízne vypracované z každej strany. Materiál vyberá starostlivo a tak s ním aj zaobchádza.

Eva Horváth je nielen aktívnou výrobkyňou, ale i lektorkou, či už po svojej vlastnej línii, alebo v rámci spolupráce s regionálnymi centrami remesiel ÚĽUV-u. Svoje znalosti a skúsenosti s výrobou z pálky močiarnej odovzdáva s veľkým nadšením a zanietenosťou nielen deťom v tvorivých dielňach, ale i na kurzoch pre dospelých. Spolupracuje s materskými aj základnými školami v rámci východoslovenského regiónu. Vlastné individuálne či skupinové kurzy pre dospelých organizuje podľa toho, kde je o ne záujem, teda v rámci celého Slovenska. Takisto spolupracuje s kultúrnymi organizáciami, v ktorých o spracovaní pálky a svojej tvorbe prednáša. V roku 2019 vytvorila pre ÚĽUV v rámci Retrokolekcie dámsku tašku z pálky, zhotovenú technikou tkania podľa pôvodného vzoru tašky Gizely Halászovej. Odvtedy možno datovať aj spoločnú spoluprácu s ÚĽUV-om. V roku 2022 spolupracovala s Múzeom obuvi v Kluknave a Východoslovenským múzeom v Košiciach, pre ktoré vytvorila repliku najstaršej obuvi na svete. V roku 2022 uskutočnila výskum pre Múzeum ľudovej umeleckej výroby v Stupave zameraný na tému výroby z pálky močiarnej. Pravidelne sa zúčastňuje remeselných jarmokov v rámci Košického kraja, ale aj festivalu Dni majstrov v Bratislave. Takisto sa prvýkrát zúčastnila aj festivalu vo Východnej v roku 2023. Za sebou má aj výstavnú činnosť na Slovensku aj v zahraničí. Jej výrobky boli zastúpené medzi exponátmi výstavy Tradícia netradične: Prírodné pletivá v Galérii ÚĽUV-u v roku 2023 až 2024. Reinštalácia tejto výstavy prebahla v Slovenskom národnom múzeu v Martine, kde boli prezentované aj jej výrobky. V rámci sprievodných akcií a podujatí tematického roku prírodných pletív v ÚĽUV, prednášala aj predvádzala remeselnú výrobu. Prostredníctvom podujatia Eco ďalej, ktoré sa konalo vo dvore ÚĽUV-u v októbri 2023, oboznámila návštevníkov s praktickými ukážkami výroby z pálky. V roku 2023 získala ocenenie „Kiemelt hagyományos népi kézmüves alkotás“ (Výnimočné tradičné ľudové ručné výtvory) od Szlovákiai Magyar Kézmüves Szövetség (Zväz maďarských remesiel na Slovensku) v Krásnohorskej Dlhej Lúke. V septembri 2024 prezentovala svoju tvorbu z pálky v rámci výstavy „Suche nach Ausdruck – Flechttradition und Design inder Slowakei“ v Lichtenfelse v Nemecku.

Skromnosť jej predkov je v nej hlboko ukotvená, čo dosvedčuje aj jej práca s materiálom. Materiálom neplytvá, nakoľko si ho sama zbiera a dobre pozná námahu s tým spojenú. Výrobu z pálky v kontexte Slovenska vníma ako zanikajúcu remeselnú techniku. Jej filozofiou je „Zachovať, obnoviť a žiť v láske k tradíciám“.

V roku 2024 získala ocenenie Majsterka ľudovej umeleckej výroby za oblasť výroby z pálky.

Ďalšie informácie o výrobkyni nájdete v článku Kabelka z rybníka (RUD 1/2023) a o spracovaní pálky močiarnej v článku Pálka v hlavnej úlohe (RUD 2/2023).