Starohorská paličkovaná čipka

Regionálne centrum remesiel ÚĽUV Banská Bystrica vás pozýva na výstavu Starohorská paličkovaná čipka

Výstava prezentuje výsledky ročnej práce členiek klubu paličkovanej čipky Riečička, ktorý pôsobí pri Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Banskej Bystrici. Je zameraná na Starohorskú paličkovanú čipku a jej obnovenie na základe historických predlôh, vzorov a odborných konzultácií, ktoré poskytla majsterka ľudovej umeleckej výroby Alžbeta Gregorová zo Starých Hôr.

Pod jej odborným vedením sa členky klubu celý rok venovali dokumentácii, prekresľovaniu a opätovnému spracovaniu historických vzorov zo starých čipkárskych foriem. Tieto vzory opätovne prepaličkovali, čím oživili zabudnutú banícku čipku čipkárky: Ing. Jana Čiamporová, Ing. Jana Chebeňová Budinská, Anna Chlepková,  Ivana Pančíková, Tatiana Rovná,  Ing. Alena Schwarzbacherová a Mgr. Marie Sršňová.

Miesto: Regionálne centrum remesiel ÚĽUV, Dolná 14, Banská Bystrica
Otvorené: pondelok až piatok | 9.00 – 17.00 h
Trvanie: 1.7. 2025 – 30. 9. 2025

Čipka zo Starých Hôr – remeslo z hôr s baníckou minulosťou

Paličkovaná čipka sa na území stredného Slovenska objavila pravdepodobne už v druhej polovici 16. storočia, spolu s príchodom nemeckých kolonistov do banských oblastí. V Starých Horách sa toto remeslo rozvinulo najmä ako alternatívny zdroj obživy v baníckych rodinách. V období hospodárskych kríz, keď baníci zostávali bez práce, sa čipkárstvo stávalo jediným spôsobom, ako zabezpečiť živobytie. Do výroby čipiek sa často zapájali všetci členovia domácnosti.

Od roku 1882 bolo paličkované čipkárstvo ovplyvnené vznikom odborných škôl a dielní, ktoré mu dali jednotnejšiu podobu. Čipkárska škola v Starých Horách prijímala dievčatá od 12 rokov a pracovala s návrhmi z Kremnice, kde pôsobil výtvarník Vojtech Angyal spolu so svojou sestrou Emou. Tento model systematickej výučby pretrval až do zatvorenia kremnickej školy v roku 1939, pričom škola v Starých Horách fungovala až do roku 1952.

Prostredníctvom trhov a podomového obchodu sa starohorské paličkované čipky rozšírili nielen do viacerých oblastí Slovenska, ale aj do Viedne, Budapešti a ďalších lokalít súčasného Maďarska, ako i vzdialenejších oblastí na území dnešného Rumunska, na Balkán či do Talianska. Od druhej polovice 20. storočia sa jej dokumentácii a zachovaniu venuje Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ako aj jednotlivci z rôznych častí Slovenska, ktorí sa snažia o jej dokumentáciu, prezentáciu, zachovanie i uplatnenie v súčasných podmienkach.

Zdroje:

GÉCIOVÁ – KOMOROVSKÁ, Veronika: Slovenská ľudová paličkovaná čipka. Bratislava: Alfa 1988.

MARKOVÁ, Ema: Slovenské čipky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1962.

ZAJONC, Juraj: Čipkárstvo. In: Tradičné remeslá a domácke výroby.

Dostupné v online encyklopédii ÚĽUV.