Profesionálny historik archivár sa rezbárstvu venuje už takmer polstoročie. V počiatkoch jeho záujmu bola tak ako u mnohých iných vzdelaných, no neškolených výtvarníkov snaha o využívanie  všeobecných pravidiel estetiky a akademického sochárstva pri stvárnení figúry.

Postupne sa tento záujem pretavil do akútnej potreby meniť drevo na rozprávajúce figúry, odovzdať niečo zo seba a svojich pocitov prostredníctvom sochy. Takýto priestor a uspokojenie s vlastnou tvorbou našiel Zoričák vo vedomom používaní princípov ľudového umenia, avšak s výraznými stopami vlastného rukopisu, ktorým sa zámerne odlišuje od iných súčasných i minulých autorov pracujúcich s týmito metódami tvorby.

Roku 2002 bol Peter Zoričák za svoju tvorbu ocenený titulom majstra ľudovej umeleckej výroby.